I. svetová vojna (1914-1918)

Súčasníci nazvali tento konflikt Veľká vojna, netušiac, že o 21 rokov neskôr sa v Európe rozhorí vojna ešte väčších rozmerov. Atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda v Sarajeve 28. júna 1914 bol len zámienkou vyhlásenia vojny Srbsku (28. júla 1914). V priebehu mesiaca sa vojna rozšírila po celej Európe. Na jednej strane stáli Ústredné veľmoci Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, neskôr sa k nim pridali Osmanská ríša a Bulharsko. Na druhej strane stáli štáty Dohody Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo, neskôr sa pridali Taliansko, USA a Japonsko.

Boje sa v Európe viedli na viacerých frontoch. Slovenskí vojaci sa v rámci rakúsko-uhorskej armády zúčastňovali najmä bojov na východnom, srbskom a talianskom fronte. Letci slovenského pôvodu, resp. pochádzajúci z územia dnešného Slovenska, bojovali väčšinou na talianskom fronte a preslávili sa najmä v radoch rakúsko-uhorského letectva. Na opačnej strane, v radoch francúzskeho letectva, aktívne bojoval Milan. R. Štefánik, ktorý pôsobil na západnom i srbskom fronte.

Mnohým slovenským a českým vojakom sa priečilo bojovať za záujmy cisárstva proti slovanským národom, čo sa prejavilo odmietaním mobilizácie, dezerciami a vzburami. V zahraničí boli vytvorené Československé légie, ktoré sa na strane Dohody postavili proti monarchii. Výsledky vojny nakoniec viedli k rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku viacerých samostatných štátov, vrátane Československa.

Vojna, počas ktorej zahynulo takmer 17 miliónov vojakov a civilistov, trvala 4 roky. Skončila sa porážkou Ústredných veľmocí, prímerie bolo podpísané 11. novembra 1918 v Compiègne. V rámci rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400 000 Slovákov, takmer 70 000 ich počas Veľkej vojny padlo.