Po prvom pôsobení leteckých jednotiek na východnom fronte dospelo Ministerstvo národnej obrany k záveru, že podmienkou ďalšieho nasadenia je modernizácia výzbroje a metód výcviku. 26. februára 1942 odcestovala vlakom zo Slovenska k nemeckému leteckému útvaru Jagdgruppe Drontheim na základňu Grove v Dánsku skupina 105 vybraných príslušníkov Vzdušných zbraní (z toho 19 pilotov). Veliteľom skupiny bol mjr. let. V. Kačka. Cieľom bol výcvik pilotáže a technickej obsluhy stíhacích lietadiel Messerschmitt Bf 109 E.
Praktický výcvik sa začal 27. marca 1942 na strojoch Arado Ar 96 B. Keďže frekventanti výcviku boli pomerne skúsení piloti s náletom okolo 400 hodín, výcvik prebiehal rýchlo a bez problémov. Od polovice apríla 1942 začali prvé lety na Bf 109 B a D.
Pred prechodom na verziu Bf 109 E bol však výcvik náhle prerušený. Nemecká strana podmienila pokračovanie výcviku prevzatím lietadiel Bf 109 E do vlastníctva Slovenskej vojenskej správy. Stíhačky mali byť po skončení výcviku prelietnuté na Slovensko a následne nasadené na východnom fronte. Po zložitých rokovaniach s Ríšskym ministerstvom letectva (Reichsluftfahrtministerium – RLM) za účasti Nemeckej leteckej misie na Slovensku (Deutsche Luftwaffenmission – DLM) boli Slovensku vnútené podmienky, za ktorých zakúpilo a prevzalo poväčšinou staré a olietané stroje, niektoré po viacnásobných generálnych opravách.
Po ukončení rokovaní s RLM sa od 5. júna 1942 výcvik opäť rozbehol a začalo sa s lietaním na Bf 109 E. Výcvik bol zakončený ostrými streľbami v dňoch 15.-18. júna 1942 a oficálne ukončený 1. júla 1942. Slovenská strana postupne od júna 1942 do februára 1943 zakúpila a prevzala celkom 29 strojov Bf 109 E a jeden stroj Bf 109 D. Z 19 absolventov výcviku v Grove bolo 14 vybraných pilotov zaradených do letky 13 v Piešťanoch. Od septembra 1942 sa začala formovať skupina, neskôr známa ako 1. frontová garnitúra letky 13.
