Po vzniku Československa 28. októbra 1918 sa jadrom vznikajúceho čs. letectva stala skupina letcov, ktorí sa vrátili z frontov Veľkej vojny, kde bojovali najmä v radoch rakúsko-uhorského letectva. Títo piloti, pozorovatelia a mechanici tvorili základ novovzniknutého Leteckého zboru čs. brannej moci. Prvým letiskom sa stala lúka v blízkosti obce Strašnice pri Prahe, kam boli sústredené všetky lietadlá, ktoré po zániku Rakúsko-Uhorska zostali na území Československa. Jednalo sa najmä o lietadlá z bývalej leteckej školy v Chebe. Ďalšie lietadlá dodali spojenci, najmä Francúzsko.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa začali objavovať prvé lietadlá československej výroby. Čs. konštrukcie postupne nahradili lietadlá zahraničnej produkcie. Projektové kancelárie Letov, Aero, či Avia produkovali školské, športové, stíhacie i bombardovacie stroje, ktoré boli dôstojnou konkurenciou konštrukciám popredných európskych leteckých tovární a úspešne reprezentovali čs. letecký priemysel na medzinárodných súťažiach.
Zhoršujúca sa zahranično-politická situácia si začiatkom tridsiatych rokov vyžiadala modernizáciu leteckého parku. Vojenské letectvá v tom čase masovo prechádzali na jednoplošné konštrukcie lietadiel. V Československu sa vývoj takéhoto dizajnu oneskoril. 30. septembra 1938, došlo k podpísaniu Mníchovskej dohody medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Spojeným kráľovstvom, ktorá Československu nariaďovala odstúpiť územie Sudet Nemecku. Čs. vláda sa aj napriek vysokej morálke vojska a úspešnej mobilizácii rozhodla mníchovskému diktátu podriadiť. 15. marca 1939 sa Československo rozpadlo, keď Čechy a Morava boli obsadené nemeckým vojskom a Slovensko po nemeckom ultimáte vyhlásilo samostatnosť. Letecký priemysel bol skonfiškovaný, veľkú časť lietadiel Nemecko rozpredalo a zaradilo k výcvikovým a pomocným jednotkám Luftwaffe. Tisíce pilotov a personálu bývalého čs. letectva emigrovalo do zahraničia, kde sa pripojili k odboju.