Nákup moderných stíhacích lietadiel Bf 109 E, ako aj absolvovanie výcviku lietajúceho a pozemného personálu vzdušných zbraní vo výcvikovej základni Jagdgruppe Drontheim v dánskom Grove, umožnil veleniu slovenského letectva zostaviť plnohodnotnú bojovú jednotku, ktorá mala plniť úlohy v priestore bojového nasadenia Rýchlej divízie (RD). Príprava príslušníkov 1. frontovej ganitúry letky 13 a velenie bolo zverené stot. let. Ondrejovi Ďumbalovi, ktorý sa zúčastnil s letkou 13 aj jej prvého frontového nasadenia na východnom fronte.
Príprava štrnástich vybraných stíhacích letcov 1. frontovej garnitúry letky 13 sa realizovala od septembra 1942 do októbra 1942, kedy bola letka pripravená na odchod do poľa. Vykonanie ostrých strelieb na leteckej strelnici Nový Dvor – Malacky (v nemeckej ochrannej zóne), bolo vyvrcholením praktických príprav pred odchodom na východný front.
Po rokovaniach predstaviteľov slovenského Ministerstva národnej obrany s predstaviteľmi Nemeckej leteckej misie na Slovensku sa dohodlo, že letka 13 bude nasadená v operačnom priestore slovenskej RD. Letka 13 podliehala po stránke disciplinárnej a personálnej priamo veliteľovi RD. Po taktickej stránke podliehala príslušnému veliteľovi nemeckej stíhacej skupiny. Presun pozemného sledu sa uskutočnil v októbri 1942 po železnici, po mori a po vlastnej osi. Presun lietajúceho sledu sa uskutočnil v dňoch 27. októbra 1942 až 4. novembra 1942 na trase Piešťany – Kamenica nad Cirochou – Ľvov – Proskurov – Kirovograd – Záporožie – Rostov – Majkop.
Letka 13 (krycí názov „Silvester 3“), bola po takticko-operačnej stránke pričlenená k II. stíhacej skupine 52. stíhacej eskadry (II./JG 52), ako 13. Slow. Staffel/JG 52. Stíhacia eskadra pod velením Maj. Dietricha Hrabaka operovala v rámci Luftflotte 4, ktorej veliteľom bol Gen.Fm. Wolfram von Richthofen – bývalý veliteľ Légie Condor a bratranec legendárneho stíhacieho pilota z obdobia 1. svetovej vojny „Červeného baróna“ Manfreda von Richthofena. Hoci letka 13 podliehala priamo veliteľovi nemeckej II. stíhacej skupiny Hptm. Johannesovi Steinhoffovi, od ktorého dostávala rozkazy na vykonanie jednotlivých operačných letov, personálny výber pilotov bol v právomoci veliteľa letky. Slovenskí stíhači v Majkope vystriedali chorvátsku stíhaciu letku 15. Kroat. Staffel/JG 52.
Zoznamovacie lety absolvovali stíhači 9. novembra 1942. Prvý bojový úspech na fronte zaznamenali príslušníci 1. frontovej garnitúry dňa 28. novembra 1942. Od 18. decembra 1942 sa letka začala prezbrojovať na modernejšie Bf 109F. 31. decembra 1942 začal presun bojovej skupiny na nové pôsobisko v Krasnodare.
Dalším frontovým pôsobiskom príslušníkov slovenskej taktickej skupiny sa stalo poľné letisko Slavjanskaja, na ktoré sa jednotka presunula 31. januára 1943. Na tomto letisku zotrvala letka do 17. februára 1942.
Lietajúci sled letky sa v dňoch 16. – 17. februára 1943 presunul na letisko Kerč. Vzhľadom na postupnú modernizáciu leteckého parku prostredníctvom dodávok Bf 109G-2 a G-4 boli lietadlá vo verzii Bf 109 F postupne odovzdávané nemeckej strane. Novým veľiteľom letky sa stal stot. let. Jozef Páleníček, do poľa odletel 15. apríla 1943. V tom čase sa začalo jedno z najväčších leteckých stretnutí na východnom fronte – letecká bitka nad Kubáňou, ktorá v rôznej intenzite trvala až do júna 1943. Intenzívne sa do nej zapojili aj príslušníci letky 13.
1. apríla 1943 sa po 13-dňovom pobyte na letisku Tamaň presunula bojová časť letky 13 na letisko Anapa na pobreží Čierneho mora. Činnosť letky pokračovala v nezmenšenej intenzite až do 7. júla 1943, keď bol pôvodný personál letky 13 vystriedaný 2. frontovou garnitúrou.
Počas svojho pôsobenia na východnom fronte vykonali príslušníci 1. frontovej garnitúry celkom 1504 bojových letov, počas ktorých zaznamenali 206 vzdušných súbojov a získali 154 potvrdených vzdušných víťazstiev pri štyroch vlastných stratách. Najúspešnejším slovenským stíhačom sa stal rtk. J. Režňák, ktorý (32 zostrelov), nasledovaný rtk. I. Kovárikom (28 zostrelov) a npor. let J. Gerthoferom (23 zostrelov). Príslušníci letky 13 sa vrátili na Slovensko vlakovým transportom 17. júla 1943.
Letecké základne používané I. frontovou garnitúrou letky 13
24.10.1942 – 3.1.1943 Majkop Bf 109E/F
3.1.1943 – 31.1.1943 Krasnodar Bf 109E/F
31.1.1943 – 17.2.1943 Slavjanskaja Bf 109F
17.2.1943 – 18.3.1943 Kerč Bf 109F/G
18.3.1943 – 1.4.1943 Tamaň Bf 109G
1.4.1943 – 7.7.1943 Anapa Bf 109G
Piloti I. frontovej garnitúry letky 13
stot. let. Ondrej Ďumbala – veliteľ letky
por. let. Vladimír Kriško – zástupca veliteľa letky
por. let. Ján Gerthofer – technický dôstojník letky
čtk. František Brezina
rtk. rtm. František Cyprich
rtk. Jozef Drlička
čtk. Jozef Jančovič
čtk. Izidor Kovárik
čtk. Ján Režňák
čtk. Ján Setvák
čtk. Jozef Štauder
rtk. Jozef Švejdík
čtk. Jozef Vincúr
čtk. Pavel Zeleňák
Straty I. frontovej garnitúry letky 13
Jozef Drlička (2. január 1943)
V priestore cca 50 km východne od Tuapse sa dvojica slovenských stíhačov na Bf 109 F (rtk. J. Drlička a čtk. I. Kovárik) dostala do súboja s presilou sovietskych stíhačov na LaGG-3. Počas boja boli slovenskí piloti od seba oddelení, čtk. Kovárik sa po vystrieľaní všetkej munície odpútal od nepriateľa a pristál na letisku v Krasnodare. Trosky Drličkovho Bf 109 F, (v.č. 8798) boli nájdené v roku 2015 severovýchodne od Tuapse leteckým nadšencom a historikom Stanom Bursom, s pomocou ruskch pátračov. Drličku pravdepodobne zostrelil G. D. Oniskevič, budúce sovietske letecké eso. Jozef Drlička bol prvým padlým slovenským stíhacím pilotom 1. frontovej garnitúry.
Jozef Vincúr (17. január 1943)
Ráno 17.1.1943 vzlietla na voľné stíhanie dvojica v zložení por. let. J. Gerthofer a čtk. J. Vincúr. Pri návrate na materskú základňu zaregistrovali zmiešanú skupinu šiestich nepriateľských stíhačiek, tvorenú strojmi I-153 a I-16, letiacu vo výške 150-200 m. Skupinu intenzívne ostreľoval nemecký ľahký flak. Slovenskí piloti sa priblížili k nepriateľovi a J. Vincúr sa dostal do výhodnej streleckej pozície. V tej chvíli dostala jeho stíhačka Bf 109 F zásah do pravej polovice krídla, pravdepodobne z nemeckého protilietadlového kanóna. V dôsledku nešťastného zásahu sa krídlo zlomilo a neovládateľné lietadlo sa zrútilo v blízkosti obce Smolenskaja, južne od Krasnodaru. Pilot zahynul.
Jozef Švejdík (31. január 1943)
31.1.1943 vzlietli na bojový let rtk. F. Cyprich a rtk. J. Švejdík. V blízkosti poľného letiska pri Kropotkine spozorovali pristávajúce sovietske bitevníky Il-2. Na sovietov zaútočil ako prvý veliteľ roja F. Cyprich, k jeho útoku sa následne pripojil aj J. Švejdík. Obaja zostrelili po jednom lietadle. Následne bol J. Švejdík západne od letiska zostrelený sovietskym stíhačom A. L. Krupnovom letiacom na LaGG-3 a zahynul.
Jozef Jančovič (29. marec 1943)
Dňa 29.3.1943 čtk. J. Jančovič spolu s rtk. F. Cyprichom počas štartu na bojový let z letiska Tamaň zaregistrovali útok nepriateľských lietadiel na námorný prístav. Čtk. J. Jančovič sa dostal do leteckého súboja s nepriateľským stíhačom severovýchodne od Kerča nad Azovským morom. Po odpútaní zo súboja sa snažil so svojim Bf 109 G núdzovo pristáť na pobreží. Pri pristávaní však svoje lietadlo úplne zničil. Ťažko zraneného pilota vyslobodili z vraku príslušníci rumunskej vojenskej jednotky, ktorí ho dopravili do poľného obväziska v Záporožskej, kde v ranných hodinách dňa 30.3.1943 svojim zraneniam podľahol.