* 15. február 1893 Dobóca (v súčasnosti Dubovec)
† ?
Vojenskú kariéru začal v 6. husárskom pluku v Košiciach, v ktorom pôsobil na začiatku Veľkej vojny. Pluk bol nasadený na ruskom fronte v Haliči a Karpatoch. Pilotný výcvik absolvoval od februára do decembra 1916 v jednotke Flek 3 na letisku Thalerhof pri Grazi. Praktický výcvik prebiehal na strojoch Aviatik B.II, Albatros B.I a Lohner typ C.
Následne bol prevelený k jednotke Flik 39, ktorej velil K. Nikitsch, a ktorá operovala na rumunskom frontez letísk Czik Szereda, Kezdivásárhely, Gyimes-Bükk. Umiestnenie jednotky v tomto priestore bolo reakciou na zvýšenú aktivitu spojencov a stretávali sa tu s ruskými, francúzskymi a rumunskými protivníkmi. Poľným pilotom sa stal v lete 1917. Letci Fliku 39 mali za úlohu najmä prieskum, letecké snímkovanie a navádzanie delostreleckej paľby. Na prvý bojový let vyštartoval J. Hramann na stroji Hansa-Brandenburg C.I(U) 37.48. V júni 1917 sa začal preškoľovať na jednomiestnu stíhačku Albatros D.III (Oef).
Svoje jediné potvrdené vzdušné víťazstvo dosiahol čatár J. Hramann 11. augusta 1917 na stroji Albatros D.III (Oef) 53.24, kedy sa s veliteľom kpt. Nikitschom stretli v súboji s dvojicou stíhačiek Nieuport, sprevádzajúcich prieskumný Farman. Rakúsko-uhorskí letci si pripísali spoločný zostrel jedného z Nieuportov, ktorý sa zrútil pri Onești.
21. augusta 1917 plnil na stroji Hansa-Brandenburg D.I 28.47 úlohu doprovodu pozorovacieho lietadla. Po jej splnení pri pristávaní na letisku Kézdivásárhely ťažko havaroval a skončil v nemocnici. Zo zranení sa liečil až do decembra 1917.
Po zotavení sa vrátil k svojej jednotke Flik 39D, ktorá sa medzitým presunula na taliansky front a operovala z letiska Aviano. Od februára 1918 pôsobil v jednotke Flik 63J. Ťažký boj zažil 13. marca 1918, kedy letel na stroji Phönix D.I 228.13. Pri strete s dvojicou nepriateľských stíhačiek Sopwith inkasoval trinásť zásahov a s poškodeným strojom sa vrátil na základňu Motta di Livenza.
Ďalšiu ťažkú haváriu mal 6. júna 1918, kedy sa pri cvičnom lete na stroji Hansa-Brandenburg C.I 69.39 zrútil z 30-metrovej výšky a utrpel vážne zranenia, ktoré ho vyradili z ďalšieho lietania. Počas vojny dosiahol poddôstojnícku hodnosť šikovateľ.
Po vojne podľa niektorých zdrojov získal československé štátne občianstvo. Neskôr pravdepodobne žil v Nemecku. Dátum a miesto úmrtia nie sú známe.
Vyznamenania: rakúsko-uhorské – 2x Veľká strieborná medaila za statočnosť, 2x Malá strieborná medaila za statočnosť, Bronzová medaila za statočnosť, Vojenská záslužná medaila (Signum Laudis).
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Červenka, J., 2020: Lietali pod vlajkou monarchie.
Červenka, J., 2016: Letci z Prešporka vo Veľkej vojne 1914-1918
Foto Archiv Kustan via J. Červenka.