* 20. február 1894 Nitra
† 4. september 1932 Poroszló (Maďarsko)
Podľa jedného zo zdrojov sa k letectvu dostal už počas štúdií v Berlíne, kde mal absolvovať elementárny výcvik, pravdepodobne v aeroklube na letisku Johannistal. Po návrate do Uhorska krátko spolupracoval s A. Kvaszom, priekopníkom slovenského leteckého konštruktérstva.
Po vypuknutí Veľkej vojny narukoval k 14. pešiemu honvédskemu pluku. Už v roku 1914 sa prihlásil k letectvu a pilotný výcvik absolvoval u Fliegersatzkompanie Nr.1 (Flek 1) a Flek 8. V októbri 1915 bol z výcviku vyradený v hodnosti Korporal (desiatnik). Následne bol pridelený k Fliegerkompanie Nr.14 (Flik 14), nasadenej na ruskom fronte, kde lietal na prieskumných lietadlách Aviatik B.III. Jeho začiatky na fronte boli sprevádzané konfliktmi z nadriadenými. V novembri 1915 získal odznak poľného pilota a následne bol prevelený k jednotke Flik 1 na rumunský front, kde sa jeho letecký talent naplno rozvinul. Počas pôsobenia v tejto jednotke dosiahol na stroji Hansa-Brandenburg C.I tri zostrely.
Vo februári 1917 začal službu na jednomiestnych stíhacích lietadlách, čo súviselo s jeho premiestnením na taliansky front. Podľa jedného zo zdrojov krátko slúžil vo Fliku 21J avšak na pozvanie starého známeho z čias pôsobenia vo Fliku 1 Hptm. G. Brumowskeho nakoniec skončil vo Fliku 41J. S G. Brumowskim, najúspešnejším stíhačom c. a k. letectva, často lietal ako jeho číslo. V rámci Fliku 41J dosiahol na strojoch Hansa-Brandenburg D.I a Albatros D.III ďalších päť zostrelov (tri v spolupráci), vrátane jedného pozorovacieho balóna. V apríli 1918 krátko pôsobil ako skúšobný pilot na letisku Casara. V máji 1918 dosiahol hodnosť Offiziersstellvertreter (dôstojnícky zástupca).
Po skončení vojny zostal v Maďarsku a v roku 1919 lietal v radoch boľševickej Maďarskej republiky rád. Po jej porážke sa vrátil do Nitry a požiadal o prijatie do čs. letectva, bol však odmietnutý. Následne definitívne odišiel do Maďarska. Pôsobil tu ako letecký inštruktor, venoval sa športovému lietaniu a predvádzal svoje pilotné umenie na leteckých dňoch. S lietadlom Lampich L-2 absolvoval viacero rekordných letov. V roku 1928 s ním preletel z Budapešti do Ríma. Venoval sa aj automobilovému pretekaniu.
K. Kaszala zahynul 4. septembra 1932, kedy vyštartoval z letiska Mátyásföld s mechanikom J. Urbáškom na stroji Brandenburg B.I (H-MAFG). Po vysadení motora havarovali pri obci Poroszló, obaja zahynuli. K. Kaszala je pochovaný v Budapešti.
Vyznamenania: rakúsko-uhorské: 3x Strieborná medaila za odvahu, Zlatá medaila za odvahu, Karlov vojenský kríž; nemecké: Železný kríž II. tr. 1914
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Červenka, J., 2020: Lietali pod vlajkou monarchie
Karol Kasala – Gonzo Aviation (gonzoaviation.com)
Kaszala Karl (www.valka.cz)
Karol Kasala takmer zabudnutý nitriansky aviatik (Aeroarchív Androvič)
The Aerodrome – Karl Kaszala (www.theaerodrome.com)
Replika L-2 Róma Karola Kasalu (gonzoaviation.com)
Károly Kaszala (en.wikipedia.org)
Blikk (www.blikk.hu)
Foto: NFI (filmhiradokonline.hu)
Foto: NFI (filmhiradokonline.hu)