28. októbra 1918 bol vyhlásený samostatný československý štát. Začiatkom novembra 1918 začalo dochádzať ku konfliktom medzi československými a maďarskými vojenskými jednotkami. Vytváranie Československej armády prebiehalo za chodu a nový štát musel od začiatku čeliť bojovým stretom. V novembri a decembri 1918 prebiehali boje s nemeckými separatistami, ktorí chceli pripojiť české pohraničie k Nemecku. Armáda asistovala pri obsadení Tešínska, čo viedlo k tzv. sedemdňovej vojne s Poľskom v januári 1919.
Najzložitejšia situácia nastala na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, kde sa Maďari nechceli vzdať svojich územných ambícií. Obsadzovanie južného Slovenska čs. armádou (tvorili ju jednotky domáceho a legionárskeho vojska ako aj dobrovoľnícke jednotky) prebiehalo úspešne až do marca 1919, kedy vznikla komunistická Maďarská republika rád. Z podnetu západných dohodových mocností vstúpili do Maďarska 16. apríla 1919 rumunské a 27. apríla československé vojská. Po počiatočnom ústupe dobre vyzbrojená maďarská Červená armáda prešla v máji 1919 do protiútoku a obsadila značnú časť Slovenska. Po prísune posíl a reorganizácii vojska prešli čs. jednotky do protiofenzívy a začiatkom júna 1919 nastal obrat v konflikte. Čs. armáde sa nakoniec podarilo zaistiť všetky svoje územia, aj vďaka diplomatickej pomoci zo strany Dohodových mocností. Začiatkom júla 1919 jednotky maďarskej Červenej armády zo Slovenska ustúpili a čs. jednotky obsadili slovenskú južnú hranicu, určenú Dohodovými mocnosťami. V bojoch padlo vyše tisíc čs. vojakov a dobrovoľníkov.
Koncom júla 1919 oslabená maďarská armáda nevydržala nápor rumunských vojsk, ktoré začiatkom augusta 1919 obsadili Budapešť.