* 17. marec 1912 Žilina
† 18. august 1984 Bratislava
V októbri 1935 nastúpil na vojenskú prezenčnú služby v rámci Leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Do 30. júna 1936 bol frekventantom Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Počas tohto obdobia bol povýšený na slobodníka ašpiranta a desiatnika ašpiranta. V júli 1936 bol premiestnený k letke 9 Leteckého pluku 3. V septembri 1936 nastúpil na Vojenskú akadémiu v Hraniciach, po ktorej skončení bol v auguste 1937 povýšený na poručíka letectva a pridelený k 46. letke Leteckého pluku 4 v Pardubiciach. Ako pilot jednomiestnych lietadiel slúžil v 46. letke až do rozpadu Československa v marci 1939.
Po premiestnení na Slovensko bol zaradený k Leteckému pluku 3, kde pôsobil ako I. dôstojník letky 15 v Žiline. Krátko na to bol ustanovený za veliteľa letky 15 a letiska Žilina. Od apríla 1939 bol veliteľom letky 45, od mája 1939 velil letke 49. Koncom augusta 1939 ho premiestnili k letke 12, kde slúžil ako I. dôstojník letky. V rámci tejto jednotky sa v septembri 1939 zúčastnil poľného ťaženia proti Poľsku.
V októbri 1939 ho menovali za poľného pozorovateľa-letca a poľného pilota-letca. Od januára do marca 1940 ho už ako nadporučíka letectva vyslali na stáž do Nemecka. Po jej skončení slúžil ako príslušník letky 12 v Spišskej Novej Vsi. V roku 1941 si zmenil priezvisko na Čakaný.
Po vyhlásení vojny ZSSR bol v júli 1941 s letkou 12 odoslaný na východný front. 20. júla 1941 viedol Š. Čakaný 2. roj v rámci 11-člennej skupiny Avií B. 534, ktorá podnikla útok na pozemné jednotky v priestore Vinnica-Niemirov. V silnej protilietadlovej paľbe boli poškodené štyri stroje, vrátane Avie B.534.243 Š. Čakaného, ktorá bola zasiahnutá do smerového kormidla a ostruhy. Celá letka sa po splnení úlohy vrátila na letisko Bar.
30. júla 1941 letka pod vedením J. Páleníčka zaútočila na sovietske pozemné jednotky na ceste Umaň-Novoarchangeľsk. Útoku sa zúčastnili tri 3-členné roj Avií B.534. Počas náletu bola zasiahnutá Avia M. Danihela, pilot musel núdzovo pristáť na nepriateľskom území. Pri Danihelovi pristáli obaja príslušníci jeho roja: J. Drlička a A. Kubovič. Počas záchrannej akcie ich zo vzduchu kryla dvojica Š. Čakaný a I. Kocka, ktorí streľbou zadržiavali postupujúcu sovietsku pechotu. M. Danihela vzal na palubu J. Drlička a všetci sa úspešne vrátili do Gajsina. Na Slovensko sa Š. Čakaný s letkou 12 vrátil koncom októbra 1941.
V júli 1942 bol prevelený k Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, kde od októbra 1942 pôsobil ako veliteľ Školy leteckého dorastu. V januári 1943 bol povýšený na stotníka letectva a od mája 1943 bol premiestnený na Veliteľstvo vzdušných zbraní. Tu zastával funkciu referenta, neskôr prednostu leteckého oddelenia VVZ, ako aj funkciu spravodajského dôstojníka VVZ. V júli 1943 sa ako člen vojenskej delegácie zúčastnil návštevy v Chorvátsku, kam letel na palube bombardéra Heinkel He 111 (S-82) ako druhý pilot.
Po vypuknutí Povstania sa 29. augusta 1944 stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Bol pridelený k leteckej skupine mjr. gšt. J. Tótha. Od 2. do 27. októbra 1944 bol veliteľom poľného letiska Rohozná. Po potlačení Povstania odišiel do hôr. V máji 1945 bol prijatý do čs. armády a povýšený na štábneho kapitána letectva.
Do júna 1945 pôsobil ako veliteľ školnej letky v Leteckom výcvikovom stredisku v Spišskej Novej Vsi. Následne bol určený za veliteľa letiska Malacky, kde slúžil do septembra 1946. Neskôr pôsobil na administratívnych funkciách Veliteľstva leteckej oblasti 4 v Bratislave a III. leteckého okruhu. Po februári 1948 pôsobil v leteckej rote Leteckého spojovacieho pluku 1 v Jičíne, neskôr bol dôstojníkom výcvikového oddelenia v Hradci Králové a Havlíčkovom Brode. V roku 1949 ho spolu s V. Kačkom vyšetrovali pred kárnym výborom veliteľstva 4. oblasti za poškodenie dobrého mena vojaka, spojeného s udalosťami z leta 1941.
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila so štítkom Javorina, Za hrdinstvo 3. st., Pamätný odznak 1. st., Za zásluhy, Vojenný víťazný kríž V. tr., nemecké – Železný kríž 2. tr., československé – Čs. vojnový kríž 1939, Čs. medaila za zásluhy I. st., Čs. pamätná medaila SNP.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945.
Šumichrast, P., 2012: Prvý bitevný útok slovenského letectva na východnom fronte (Vinnica – Niemirov, 20. júl 1941), Vojenská história 4/2012.
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1939-1944.
Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Pejs, O., 2017: Styky slovenských a chorvatských vzdušných zbraní za druhé světové války. Vojenská história 3/2017.