Štefan Čakaný (Csákányi)

* 17. marec 1912 Žilina
† 18. august 1984 Bratislava
V októbri 1935 nastúpil na vojenskú prezenčnú služby v rámci Leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Do 30. júna 1936 bol frekventantom Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Počas tohto obdobia bol povýšený na slobodníka ašpiranta a desiatnika ašpiranta. V júli 1936 bol premiestnený k letke 9 Leteckého pluku 3. V septembri 1936 nastúpil na Vojenskú akadémiu v Hraniciach, po ktorej skončení bol v auguste 1937 povýšený na poručíka letectva a pridelený k 46. letke Leteckého pluku 4 v Pardubiciach. Ako pilot jednomiestnych lietadiel slúžil v 46. letke až do rozpadu Československa v marci 1939.
 
Po premiestnení na Slovensko bol zaradený k Leteckému pluku 3, kde pôsobil ako I. dôstojník letky 15 v Žiline. Krátko na to bol ustanovený za veliteľa letky 15 a letiska Žilina. Od apríla 1939 bol veliteľom letky 45, od mája 1939 velil letke 49. Koncom augusta 1939 ho premiestnili k letke 12, kde slúžil ako I. dôstojník letky. V rámci tejto jednotky sa v septembri 1939 zúčastnil poľného ťaženia proti Poľsku.
 
V októbri 1939 ho menovali za poľného pozorovateľa-letca a poľného pilota-letca. Od januára do marca 1940 ho už ako nadporučíka letectva vyslali na stáž do Nemecka. Po jej skončení slúžil ako príslušník letky 12 v Spišskej Novej Vsi. V roku 1941 si zmenil priezvisko na Čakaný.
 
Po vyhlásení vojny ZSSR bol v júli 1941 s letkou 12 odoslaný na východný front. 20. júla 1941 viedol Š. Čakaný 2. roj v rámci 11-člennej skupiny Avií B. 534, ktorá podnikla útok na pozemné jednotky v priestore Vinnica-Niemirov. V silnej protilietadlovej paľbe boli poškodené štyri stroje, vrátane Avie B.534.243 Š. Čakaného, ktorá bola zasiahnutá do smerového kormidla a ostruhy. Celá letka sa po splnení úlohy vrátila na letisko Bar.
S letkou 12 sa Š. Čakaný zúčastnil poľného ťaženia proti ZSSR, kde lietal ako vedúci roja. Na východnom fronte pôsobil od júla do októbra 1941.
30. júla 1941 letka pod vedením J. Páleníčka zaútočila na sovietske pozemné jednotky na ceste Umaň-Novoarchangeľsk. Útoku sa zúčastnili tri 3-členné roj Avií B.534. Počas náletu bola zasiahnutá Avia M. Danihela, pilot musel núdzovo pristáť na nepriateľskom území. Pri Danihelovi pristáli obaja príslušníci jeho roja: J. Drlička a A. Kubovič. Počas záchrannej akcie ich zo vzduchu kryla dvojica Š. Čakaný a I. Kocka, ktorí streľbou zadržiavali postupujúcu sovietsku pechotu. M. Danihela vzal na palubu J. Drlička a všetci sa úspešne vrátili do Gajsina. Na Slovensko sa Š. Čakaný s letkou 12 vrátil koncom októbra 1941.
 
V júli 1942 bol prevelený k Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, kde od októbra 1942 pôsobil ako veliteľ Školy leteckého dorastu. V januári 1943 bol povýšený na stotníka letectva a od mája 1943 bol premiestnený na Veliteľstvo vzdušných zbraní. Tu zastával funkciu referenta, neskôr prednostu leteckého oddelenia VVZ, ako aj funkciu spravodajského dôstojníka VVZ. V júli 1943 sa ako člen vojenskej delegácie zúčastnil návštevy v Chorvátsku, kam letel na palube bombardéra Heinkel He 111 (S-82) ako druhý pilot.
 
Po vypuknutí Povstania sa 29. augusta 1944 stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Bol pridelený k leteckej skupine mjr. gšt. J. Tótha. Od 2. do 27. októbra 1944 bol veliteľom poľného letiska Rohozná. Po potlačení Povstania odišiel do hôr. V máji 1945 bol prijatý do čs. armády a povýšený na štábneho kapitána letectva.
 
Do júna 1945 pôsobil ako veliteľ školnej letky v Leteckom výcvikovom stredisku v Spišskej Novej Vsi. Následne bol určený za veliteľa letiska Malacky, kde slúžil do septembra 1946. Neskôr pôsobil na administratívnych funkciách Veliteľstva leteckej oblasti 4 v Bratislave a III. leteckého okruhu. Po februári 1948 pôsobil v leteckej rote Leteckého spojovacieho pluku 1 v Jičíne, neskôr bol dôstojníkom výcvikového oddelenia v Hradci Králové a Havlíčkovom Brode. V roku 1949 ho spolu s V. Kačkom vyšetrovali pred kárnym výborom veliteľstva 4. oblasti za poškodenie dobrého mena vojaka, spojeného s udalosťami z leta 1941.
 
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila so štítkom Javorina, Za hrdinstvo 3. st., Pamätný odznak 1. st., Za zásluhy, Vojenný víťazný kríž V. tr., nemecké – Železný kríž 2. tr., československé – Čs. vojnový kríž 1939, Čs. medaila za zásluhy I. st., Čs. pamätná medaila SNP.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945.
Šumichrast, P., 2012: Prvý bitevný útok slovenského letectva na východnom fronte (Vinnica – Niemirov, 20. júl 1941), Vojenská história 4/2012.
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1939-1944.
Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
Pejs, O., 2017: Styky slovenských a chorvatských vzdušných zbraní za druhé světové války. Vojenská história 3/2017.