Pavol Slatinský (Salatnay)

V roku 1936 absolvoval pilotný výcvik v rámci akcie 1000 nových pilotov v Stredoslovenskom aeroklube vo Zvolene a následne vstúpil do čs. armády. Narukoval do Piešťan, nasledoval výcvik v Chebe a Prostějove, ktorý ukončil v októbri 1937. Krátko po návrate do Piešťan bol preložený do Spišskej Novej Vsi k 12. pozorovacej letke, kde slúžil ako pilot dvojmiestnych lietadiel. 1. decembra 1938 bol menovaný poľným pilotom-letcom. Tu ho v marci 1939 zastihol rozpad Československa a marcový konflikt s Maďarskom.

23. marca 1939 vzlietol čat. P. Salatnay s pozorovateľom por. let. F. Šventom na Letove Š-328 v rámci trojčlenného roja na prieskum a bombardovanie nepriateľských jednotiek v priestore Sobrance-Michalovce. V oblasti zistili viacero vojenských jednotiek, ktoré však vzhľadom na nepriaznivé počasie nevedeli identifikovať. Medzi Rybnicou a Tibavou sa dostali do silnej protilietadlovej paľby, útok na kolónu však zmarila snehová búrka. Do Spišskej Novej Vsi sa vrátili s prestrieľanými lietadlami a odistenými bombami.

V januári 1941 si zmenil priezvisko na Slatinský. V Spišske Novej Vsi zostal slúžiť ako pilot pozorovacích lietadiel v hodnosti rotníka rotmajstra letectva v rámci letky 12 a neskôr letky 2 až do vypuknutia Povstania v auguste 1944. S mechanikom rtk. z pov. J. Knappom čakali do poslednej chvíle na letisku Spišská Nová Ves, aby povstaleckým letcom predali päticu pripravených lietadiel Ju 87D, ktoré tvorili zálohu Skupiny vzdušných zbraní. Povstaleckí letci však kvôli informačnému chaosu po lietadlá neprišli. P. Slatinský s J. Knappom museli kvôli hmle upustiť aj od plánu preletieť na Tri Duby s Letovom Š-328 a nakoniec sa na povstalecké letisko prepravili automobilom 1. septembra 1944.

Počas SNP bol členom Kombinovanej letky, kde ako pilot lietal na strojoch Letov Š-328. 3. septembra 1944 s pozorovateľom des. ašp. J. Modrovichom zaútočili bombami a palubnými zbraňami na nemeckú kolónu pri Telgárte. Odvetná paľba zasiahla ich Letov, ktorý pri návrate na Tri Duby pristál najskôr na letisku Mokraď, aby mechanici skontrolovali rozsah škôd. Rovnaká posádka zviedla 8. septembra 1944 nad Veľkou Fatrou súboj s nemeckým Focke-Wulfom Fw 189, ktorý sa po sérii úhybných manévrov a obrannej paľbe pozorovateľa skončil v prízemnej výške, kedy sa nemecký stroj odpútal. Napriek tomu, že Letov bol zasiahnutý do krídla, v poriadku sa vrátil na základňu.

10. októbra 1944 bol P. Slatinský prepravený na palube Lisunova Li-2 do Sovietskeho zväzu a ako pilot bol pridelený k 3. čs. bitevnému leteckému pluku v rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie. Tu sa preškolil na lietadlá Iljušin Il-2m3. Divízia bola frontovo nasadená v rámci Ostravskej operácie od 14. apríla 1945. Napriek nepriaznivému počasiu 19. apríla 1945 vyštartovali šturmoviky 3. čsblp s cieľom zaútočiť na nemecké pozície pri Novom Bohumíne. Rtm. P. Slatinský so strelcom des. J. Bilkom leteli na stroji číslo 23 hneď za veliteľským strojom kpt. M. Šingloviča. Po priamom zásahu flaku do motora sa ich Iljušin zrútil na nepriateľskom území v blízkosti obce Závada, obaja letci zahynuli. Ich pozostatky boli českými občanmi pochované v jednej rakve najskôr v Závade a na jeseň 1945 boli prevezené na cintorín v Petroviciach u Karviné. Po vojne bol in memoriam povýšený na poručíka letectva.