Mikuláš Grofčík

24. augusta 1939 sa podrobil odvodu v rámci slovenskej brannej moci a 1. októbra 1939 sa mal hlásiť pri delostreleckom pluku 153. Vnútorne však nesúhlasil so smerovaním Slovenského štátu a po vojnovom ťažení proti Poľsku sa rozhodol prihlásiť do čs. zahraničných légií. Jeho útek za hranice smeroval do Maďarska, kam sa dostal za pomoci bývalého čs. legionára Jána Čerňáka. Ďalej pokračoval aj s jeho synom a po prechode maďarsko-juhoslovanskej hranice sa dostali do Belehradu, kde im na francúzskom veľvyslanectve vystavili potrebné dokumenty na ďalšiu cestu. V putovaní pokračovali cez Turecko, Sýriu, Libanon, Egypt, Alžír až do francúzskeho prístavu Marseille. Tu 15. februára 1940 vstúpili čs. vojska.

M. Grofčík bol ako vojak pridelený k telegrafnej rote 1 čs. pešej divízie vo Francúzsku. Po kapitulácii Francúzska sa v prístave Sete nalodil na loď Mohamed Ali el Kebir, s ktorou sa v júli 1940 dostal do Liverpoolu.

Po príchode do Veľkej Británie sa časť vojakov (najmä interbrigadisti a ľavičiari) odmietla podriadiť rozkazom veliteľov z dôvodu nesúhlasu s režimom, ktorý panoval v čs. armáde vo Francúzsku, ako aj počas presunu do Veľkej Británie – hrubé a nedemokratické správanie dôstojníkov, zlé stravovacie podmienky, diskriminačný prístup k čs. vojakom nemeckého, maďarského a židovského pôvodu (tzv. Vzbura v Cholmondeley). V tejto skupine bol aj M. Grofčík. 27. júla 1940 bol na základe rozkazu veliteľa 1. čs. pešej divízie za nedodržanie služobného záväzku vylúčený z čs. armády a odovzdaný britským úradom. Britské orgány týchto vojakov previezli do internačného tábora v Oswestry, neskôr v Yorku a Birminghame. Celkom bolo internovaných 539 čs. vojakov, čo tvorilo 1/7 celkového stavu čs. vojska vo Veľkej Británii. Medzitým M. Grofčíka 3. augusta 1940 na Slovensku vyhlásili za zbeha.

1. januára 1942, na základe prezidentskej abolície z 23. decembra 1941, určenej pre čs. príslušníkov britských pomocných jednotkiek, ho opätovne prijali do čs. armády. Bol zaradený k náhradnému telesu čs. pozemného vojska v Leamingtone, vo februári 1942 ho premiestnili k čs. letectvu v hodnosti Aircfratman No 2 Class (AC2) a prijali do Dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva (Royal Air Force Voluntary Reserve). Po skončení výcviku pre príslušníkov pomocného družstva pre všeobecnú službu nastúpil v júni 1942 do služby v 312. čs. stíhacej peruti RAF. V septembri 1942 bol povýšený na slobodníka čs. armády a v novembri 1942 do britskej hodnosti Aircfratman No 1 Class (AC1). Od januára do júla 1943 absolvoval výcvik rádiotelegrafistu v No 7 Signal School, neskôr v No 2 Radio School. K jednotke sa vrátil v hodnosti desiatnika. V októbri 1943 je povýšený na čatára čs. armády. V decembri 1943 bol ako príslušník pozemného personálu premiestnený na 134. (československé) poľné letisko RAF. V apríli 1944 bol zaradený na funkciu wireless mechanic (rádiomechanik). V septembri 1944 bol povýšeny do hodnosti rotného čs. armády a 1. februára 1945 do britskej hodnosti Leading Aircraftman (LAC).

M. Grofčík sa 18. júla 1945 vo Veľkej Británii oženil. Po návrate do Československa bol v októbri 1945 v hodnosti rotného v zaradený do štábnej roty veliteľstva 4. oblasti v Bratislave. Tu zotrval do novembra 1945, ked ho premiestnili k leteckej peruti 1 už v hodnosti podporučíka letectva v zálohe. V máji 1946 bol prepustený mimo činnú službu. Do armády sa ešte nakrátko vrátil a od augusta 1946 do januára 1947 vykonával funkciu spojovacieho dôstojníka veliteľstva leteckej divízie 1 v Kbeloch. V októbri 1946 ho povýšili do hodnosti poručíka letectva v zálohe.

V januári 1947 bol M. Grofčík na vlastnú žiadosť prepustený z čs. armády. V marci 1947 mu bolo vydané povolenie na vysťahovanie do Veľkej Británie, kam odcestoval so svojou anglickou manželkou.

Po zmene režimu v Československu vo februári 1948 bola M. Grofčíkovi odňatá vojenská hodnosť poručíka letectva v zálohe a bol degradovaný na vojaka v zálohe. V roku 1991 bol občiansky aj vojensky rehabilitovaný a povýšený do hodnosti plukovníka vo výslužbe. V máji 1995 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval do hodnosti generálmajora vo výslužbe. M. Grofčík zomrel v Londýne v roku 2009, pochovaný je v Poprade.

Vyznamenania: britské – First Good Conduct Badge, československé – Čs. vojenská pamätná medaila so štítkami „F-VB“, medaila za Zásluhy II. st. a medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, slovenské – Rad Bieleho dvojkríža III. tr. vojenského druhu.

Zostavil: Peter Baláž

Použité zdroje:
Šumichrast, P., 2009: Mikuláš Grofčík (1917–2009). Historie a vojenství, Roč. 58.
www.valka.cz
Wikipédia (cs.wikipedia.org)