* 14. apríl 1919 Jablonica
† 19. september 2007 Martin
Letecká kariéra Jána Řežňáka začala v Slovenskom aeroklube vo Vajnoroch, kde od apríla do augusta 1938 absolvoval základný pilotný výcvik v rámci programu „1000 nových pilotov“. V leteckom výcviku pokračoval už ako príslušník československej armády od 20. augusta 1938 v leteckej škole v Spišskej Novej Vsi. Absolvoval tu základný vojenský výcvik, poddôstojnícku školu a elementárny pilotný výcvik, ktorý ukončil 19. apríla 1939, teda už po vzniku Slovenskej republiky. Nasledoval stíhací výcvik v Piešťanoch, ktorý ukončil 30. novembra 1939 už ako príslušník slovenských Vzdušných zbraní.
Po absolvovaní stíhacieho výcviku bol J. Režňák pridelený v hodnosti slobodník k letke 13 v Piešťanoch, vyzbrojenej dvojplošníkmi čs. produkcie Avia B.534. 30. apríla 1940 bol povýšený na desiatnika a 1. októbra 1940 na čatníka. Prvé bojové nasadanie v rámci letky 13 absolvoval na východnom fronte od 27. júna 1941 do 15. augusta 1941. Letka operačne pôsobila najmä v oblasti Sambor, Ľvov a Tulczyn na Ukrajine. J. Režňák tu vykonal 13 bojových letov. V rámci štartu na poplach zaútočil na neohlásené lietadlo, ktoré sa blížilo k letisku. Bol to maďarský Fiat CR.42, ktorý bol paľbou ľahko poškodený.
V čase od marca do júna 1942 absolvoval J. Režňák v skupine vybraných stíhacích pilotov preškolenie a výcvik na lietadlách Messerschmitt Bf 109. Preškolenie sa uskutočnilo pod vedením nemeckých inštruktorov na leteckej základni v dánskom Grove v rámci leteckého útvaru Jagdgruppe Drontheim. Za leteckú nekázeň (predvádzanie vysokej akrobacie nad letiskom) bol disciplinárne potrestaný. Po návrate do Piešťan bol zaradený do skupiny, ktorá absolvovala sústreďovací výcvik pred ďalším nasadením na front.
Letka 13 bola opätovne nasadená na východnom fronte od novembra 1942, tentoraz už vyzbrojená modernými stíhačkami Messerschmitt Bf 109. I. frontová garnitúra letky 13 začala operačne pôsobiť z letiska Majkop na úpätí Kaukazu v rámci II. stíhacej skupiny 52. stíhacej eskadry (II./JG 52). Od novembra 1942 do júla 1943 letka 13 postupne vystriedala základne Majkop, Krasnodar, Slavjanskaja, Kerč, Tamaň a Anapa. Počas druhého nasadenia dosiahol J. Režňák 32 potvrdených a 3 nepotvrdené zostrely sovietskych lietadiel. Celkom zaznamenal 194 bojových letov. Jeho prvým zostreleným lietadlom bol Polikarpov I-153. Na konte má celkom 15 LaGG-3, 7 I-16, 2 I-153, 3 MiG-1, 1 MiG-3, 2 DB-3, 1 Pe-2 a 1 Jak-1. V boji bol raz zostrelený a raz pristál s rozstrieľaným lietadlom. Šťastne prežil aj leteckú nehodu pri štarte a núdzové pristátie s Aradom Ar 66 na ľadovej kryhe. Počas tohto nasadenia bol povýšený na rotníka a neskôr na zástavníka.
Po návrate na Slovensko bol J. Režňák zaradený k hotovostnému roju (neskôr premenovanému na pohotovostnú letku), ktorý zabezpečoval protivzušnú obranu Slovenska a jeho hlavného mesta. Proti USAAF absolvoval 7 bojových letov na Bf 109 E a G. Po vypuknutí Slovenského národného povstania ostal zhodou okolností na letisku v Piešťanoch, ktoré obsadila nemecká armáda. Neskôr dostal ponuku na vstup do Luftwaffe, ktorú odmietol. Po oslobodení Slovenska bol zatknutý, ale vďaka kontaktom a pomoci spolubojovníkov sa dostal na slobodu. Po vojne bol prijatý do čs. armády a stal sa zástupcom veliteľa letiska V Trenčíne. Určitý čas pôsobil ako učiteľ lietania v Prostějove, kde sa zoznámil s mnohými českými stíhačmi, ktorí pôsobili v RAF. Priateľský vzťah nadviazal najmä s Františkom Peřinom. Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol z armády prepustený a v roku 1951 mu odobrali aj pilotnú licenciu. V roku 1997 mu bola po čiastočnej rehabilitácii priznaná dôstojnícka hodnosť poručíka. Zomrel 19. septembra 2007 v Martine.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Zůbek, B., 2016: Nezlomený orel
Bursa, S., 2020: Letka 13