V apríli 1938 sa prihlásil do akcie „1000 nových pilotov republike“, v rámci ktorej absolvoval v Bratislave základný pilotný výcvik. Do armády vstúpil v auguste 1938 a v Spišskej Novej Vsi absolvoval základný vojenský a stíhací pilotný výcvik. 20. novembra 1939 ho úspešne ukončil ako tretí najlepší z 29 absolventov. V decembri 1939 bol ako pilot-letec zaradený k letke 11, vyzbrojenej stíhačkami Avia B.534. V tom čase jej velil npor. Ivan Haluzický. S letkou 11 sa zúčastnil svojho prvého nasadenia v poli od júna do augusta 1941. V rámci tohto nasadenia bol menovaný poľným pilotom-letcom.
Druhýkrát bol I. Kovárik na východnom fronte od júna do septembra 1942 v rámci pomoci Zaisťovacej divízii. Letka zasahovala proti partizánom v oblasti ukrajinského Žitomiru a Ovruča. Čtk. I. Kovárik tu absolvoval 8 bojových letov. Po návrate na Slovensko absolvoval nočný stíhací kurz v Piešťanoch. Následne bol zaradený k letke 13 ako kuriérny pilot.
Na lietadle Praga E.241 odletel 27. októbra 1942 s prvou frontovou garnitúrou letky 13 na východný front na letisko Majkop. Veliteľ letky 13 stot. Ondrej Ďumbala si všimol Kovárikových kvalít a talentu a umožnil mu absolvovať v Majkope preškolenie na Messerschmitt Bf 109. Následne bol začlenený do letky 13 ako stíhací pilot. Po Novom roku 1943 bol povýšený do hodnosti rotník. Prvý zostrel dosiahol 28. januára 1943, kedy zostrelil sovietsky Polikarpov I-16. Jeho bojové skóre rýchlo narastalo a istý čas viedol tabuľku počtu zostrelov letky 13. Celkom sedemkrát dokázal zostreliť dve lietadlá pri jednom bojovom lete. Najúspešnejší bol v marci 1943, kedy dosiahol 11 zostrelov. Počas tohto nasadenia bol jedenkrát zostrelený, a to 14. marca 1943, keď spoločne s Jánom Režňákom, jeho najbližším priateľom na fronte, zaútočil na formáciu bombardérov DB-3F. Kovárik už bol vtedy bez munície, ktorú spotreboval pri útokoch na pozemné ciele a klamným útokom sa snažil rozptýliť paľbu palubných strelov sovietskych bombardérov. J. Režňák dosiahol zostrel, ale Kovárikov Bf 109G-2 bol pri útoku zasiahnutý a pilot musel núdzovo pristáť. I. Kovárik vyviazol bez zranení a z miesta havárie ho prišiel na lietadle Praga E.241 vyzdvihnúť J. Režňák. I. Kovárik oplatil priateľovi službu už 25. marca 1943, kedy pre neho po núdzovom pristátí pre zmenu priletel on. Najúspešnejším dňom bol pre I. Kovárika 29. máj 1943, kedy zostrelil štyri sovietske stíhačky. Celkom dosiahol 28 potvrdených zostrelov (8× LaGG-3, 7× I-16, 6× Jak-1, 2× Il-2, 2× I-153, 1× DB-3, 1× A-20, 1× MiG-3). 1. júla 1943 bol mimoriadne povýšený na zástavníka. Na Slovensko sa z východného frontu vrátil 17. júla 1943.
V auguste 1943 bol pridelený k hotovostnému roju so základňou na letisku Vajnory. Lietajúci personál roja bol tvorený príslušníkmi letky 13. Hotovostný roj bol v tom čase vyzbrojený stíhačkami Bf 109E a Avia B.534, pričom zabezpečoval protivzdušnú obranu priemyselných lokalít Bratislavy a Považia. Po návrate druhej garnitúry z východného frontu bola touto úlohou poverená celá letka 13 a jednotka začala byť vo februári 1944 prezbrojovaná na modernejšie Messerschmitty Bf 109G-6. I. Kovárik prelietaval a zalietaval značnú časť nových strojov. Hotovostný roj bol v januári 1944 reorganizovaný na pohotovostnú letku. I. Kovárik v nej slúžil do 29. apríla 1944, kedy bol preložený na letisko Tri Duby k Leteckej škole ako učiteľ praktického lietania.
11. júla 1944 vykonával na cvičnom dvojplošníku Gotha Go 145 výcvik s pilotným žiakom L. Ciprianom. Na lietadle sa pri nácviku bojových manévrov vo výške asi 500 metrov odtrhlo ľavé krídlo. Obom pilotom sa podarilo z neovládateľného lietadla vyskočiť, ale šnúry ich padákov sa zachytili o konštrukciu lietadla, ktoré ich stiahlo so sebou k zemi. Obaja letci zahynuli. I. Kovárik bol pochovaný na cintoríne v rodných Kopčanoch.
Vyznamenania:
Za hrdinstvo 3. stupňa, Za hrdinstvo 2. stupňa, Pamätná medaila Za ťaženie proti ZSSR I. stupňa, Za zásluhy, Vojenný víťazný kríž 6. triedy, Železný kríž 1939 II. triedy, Železný kríž 1939 I. triedy, Zlatá frontová letecká spona, Čestný pohár za úspechy v leteckej vojne, Nemecký kríž v zlate
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Rajlich, J., 2006: Za Boha a národ
sk.wikipedia.org/wiki/Izidor_Kovárik
www.valka.cz