* 10. máj 1915 Dolný Hričov
† 22. november 1985 Tišnov
Leteckú kariéru začal vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove, kde navštevoval školu leteckého dorastu od októbra 1937 do marca 1939. Po rozbití Československa pokračoval v pilotnom kurze v cvičnej letke v Piešťanoch, ktorý ukončil v júni 1939.
Následne bol prevelený k letke 39, vyzbrojenej Aviami B-534, v rámci ktorej sa zúčastnil na poľnom ťažení proti Poľsku v septembri 1939. Letka 39 bola v rámci reorganizácie Vzdušných zbraní transformovaná na letku 11 a až do júna 1942 operovala z letísk Piešťany a Vajnory v rámci protivzdušnej obrany Slovenska, resp. Bratislavy. V januári 1940 bol v hodnosti čatník prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania.
Od júna 1942 bol A. Matúšek nasadený v rámci letky 11 na východnom fronte, kde vykonal 14 bojových letov. Letka bola podriadená Skupine vzdušných zbraní pri Zaisťovacej divízii, ktorú podporovala pri protipartizánskych akciách v oblasti Žitomir a Ovruč. Na Slovensko sa vrátil v októbri 1942.
Po návrate A. Matúšek nastúpil do nočného stíhacieho kurzu v Piešťanoch (október 1942 – apríl 1943). V januári 1943 bol povýšený na rotníka letectva z povolania. Od apríla 1943 bol zaradený do preškoľovacieho kurzu na lietadlá Messerschmitt Bf 109, ktorému velil stot. let. J. Páleníček, neskôr vystriedaný mjr. let. O. Ďumbalom. Absolventi kurzu boli od júna 1943 nasadený na východnom fronte ako 2. garnitúra letky 13 v rámci nemeckej eskadry II./JG52.
Počas svojho druhého nasadenia na východnom fronte dosiahol A. Matúšek v bojoch nad Kubáňou 11 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel (vierohodnosť a počet zostrelov je u leteckých historikov doteraz predmetom diskusií). 9. septembra 1943 vzlietol na stroji Bf 109 G-4 spolu s čtk. Ľ. Dobrovodským na operačný let z letiska Anapa, počas ktorého dezertovali na sovietsku stranu (pristáli na poli v priestore Novomalorosijskaja). Okrem poskytnutia informácií o nemeckej leteckej technike ho Sovieti využili aj ako navigátora v bombardéroch Boston pri misiách v priestore pôsobenia letky 13. Celkom takto absolvoval 28 akcií, na ktoré musel letieť bez padáku. Neskôr bol spolu s ďalšími prebehlíkmi (Dobrovodský, Gerič, Tkáčik) internovaný v zajateckom tábore v Krasnogorsku, odkiaľ boli prepustení v decembri 1943. Následne sa prezentovali v Buzuluku, kde boli prijatí do čs. armády v ZSSR.
A. Matúšek v hodnosti štábneho rotmajstra krátko slúžil v pozemnom vojsku, medzi iným aj v 2. čs. paradesantnej brigáde. V marci 1944 bol s Ľ. Dobrovodským odvelený do leteckej školy vo Vjazinkách, kde sa preškolili na stroje Lavočkin La-5FN. V máji 1944 boli prevelení k 128. čs. samostatnej stíhacej peruti, ktorá sa v júni 1944 premenovala na 1. čs. stíhací letecký pluk. Jednotka bola sformovavná najmä zo skúsených českých pilotov z Veľkej Británie. V tom čase sa A. Matúšek oženil so sovietskou príslušníčkou pluku.
Po vypuknutí Povstania na Slovensku preletel 1. čsslp 17. septembra 1944 na povstalecké územie, kde operoval z letísk Zolná, Rohozná a Tri Duby. A. Matúšek sa tu vyznamenal najmä pri útokoch na pozemné ciele. Po potlačení Povstania vyštartoval 25. októbra 1944 z Troch Dubov s cieľom preletieť na sovietske územie. Pre poruchu nemohol zatiahnuť podvozok a v nepriaznivom počasí sa aj s A. Kubovičom, letiacom na Bf 109 G-6, oddelili skupiny. Potom, čo bol A. Kubovič zostrelený protilietadlovou paľbou a zrútil sa pri obci Štefanovce, A. Matúšek so svojou La-5FN núdzovo pristál pri obci Domaňovce. Po úteku pred Nemcami sa skrýval v okolí Olcnavy a pripojil sa k partizánskemu oddielu J. Marcinka. V januári 1945 sa dostal späť k Červenej armáde a následne k 1. čs. zmiešanej leteckej divízii v ZSSR. Vo februári 1945 bol pridelený k 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku, do bojov však už do konca vojny nezasiahol.
Po vojne zostal v čs. letectve, slúžil v 1. čs. stíhacom leteckom pluku (Zvolenskom) v Prahe, neskôr vo Zvolene. V júni 1946 bol povýšený na nadporučíka letectva. V rokoch 1946-1947 sa zúčastnil vojenských operácií proti banderovcom, kedy lietal zo základne Košice na strojoch La-5FN a La-7. Neskôr pôsobil v Leteckom učilišti v Prostějove a v decembri 1948 bol pre leteckú nedisciplinovanosť z armády prepustený. V roku 1964 bol pri príležitosti výročia SNP povýšený na kapitána v zálohe a o rok neskôr na majora v zálohe. A. Matúšek zomrel v roku 1985 v Tišnove pri Brne, pochovaný je v rodnej obci Dolný Hričov.
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila Za obranu Slovenska, Pamätná medaila Za ťaženie proti ZSSR, Za hrdinstvo 3. st., nemecké – Železný kríž 2. tr., Železný kríž 1. tr., československé – 3x Čs. vojnový kríž, čs. medaila Za chrabrosť, Rad SNP I. tr., Čs. vojenská pamätná medaila, Dukelská pamätná medaila, sovietske – Za víťazstvo nad Nemeckom.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
www.valka.cz
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)