Alexander Gerič

* 30. január 1920 Slovenský Meder (v súčasnosti Palárikovo)
† (?)
Leteckú kariéru začal v roku 1939 v Bratislave, v pilotnom kurze, organizovanom leteckým oddelením Hlinkovej gardy. V januári 1940 sa stal príslušníkom slovenskej armády a narukoval do Piešťan k cvičnej letke. Po základnom vojenskom výcviku absolvoval v rámci Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach výcvik pilota dvojmiestnych lietadiel. V auguste 1941 bol odoslaný do stíhacieho kurzu. V januári 1942 bol v hodnosti čatník prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania. Stíhací kurz úspešne ukončil v júni 1942 a z Trenčianskych Biskupíc bol premiestnený k letke 13 do Piešťan, kde lietal na strojoch Avia B.534. V októbri 1942 bol zaradený do kurzu nočného lietania. Od apríla do júna 1943 absolvoval preškolenie a výcvik na lietadlá Messerschmitt Bf 109 E.
 
Od 23. júna 1943 bol nasadený na východnom fronte ako príslušník tzv. 2. garnitúry letky 13 v rámci nemeckej eskadry II./JG52. Po preškolení na stroje Bf 109 G na letisku Sarabuz na Kryme pôsobil z letiska Anapa. Oficiálne dosiahol na východnom fronte 9 potvrdených zostrelov sovietskych lietadiel (2x Iljušin Il-2, 1x LaGG-3, 4x A-20 Boston, 1x Supermarine Spitfire, 1x Bell P-39 Airacobra). Vierohodnosť a počet jeho zostrelov je u leteckých historikov doteraz predmetom diskusií. 1. augusta 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom.
 
11. septembra 1943 odštartoval spolu s rtk. Š. Martišom na doprovodný let prieskumného Focke-Wulfa Fw 189. A. Gerič bol rozhodnutý počas tohto letu dezertovať na sovietsku stranu. V trupe stíhačky Bf 109 G-4 viezol rádiomechanika slob. V. Tkáčika. Situácia sa skomplikovala vo chvíli, keď sa východne od Novorossijska dostali do súboja so skupinou sovietskych stíhačiek Supermarine Spitfire. A. Geričovi sa s preťaženým strojom podarilo zo súboja odpútať a pristál na letisku Timaševskaja, kde sa vzdal Sovietom.
11. septembra 1943 vzlietol z letiska Anapa čtk. A. Gerič spolu s rtk. Š. Martišom na doprovodný let prieskumného stroja Focke-wulf Fw 189. V trupe svojej stíhačky Bf 109 G-4 (žltá 2) viezol rádiomechanika slob. V. Tkáčika, keďže mali v pláne dezertovať. Východne od Novorossijska sa dostali do súboja so skupinou sovietskych stíhačiek Supermarine Spitfire. A. Gerič sa s preťaženým strojom zo súboja odpútal a pristál na letisku Timaševskaja, kde sa vzdal Sovietom. Š. Martiš sa vrátil do Anapy sám, po súboji si nárokoval zostrel lietadla Spitfire, ktorý mu však nebol oficiálne uznaný. Nemecký Fw-189 sa vrátil na svoju základňu ťažko poškodený, letiac len na jeden motor. Zranenému pilotovi sa podarilo pristáť, avšak zraneniam následne podľahol, tak ako aj zvyšní dvaja členovia posádky.
Po pobyte v zajateckom tábore v Krasnodare, Georgijevsku a Krasnogorsku bol v decembri 1943 spolu s ďalšími prebehlíkmi (V. Tkáčik, A. Matúšek, Ľ. Dobrovodský) v decembri 1943 prepustený.
 
Spolu s V. Tkáčikom boli zverbovaní sovietskou rozviedkou a odoslaní do spravodajskej školy. Absolvovali výsadkársky výcvik a so spravodajskou úlohou boli koncom júna 1944 vysadení na Slovensku v priestore Trenčína. A. Gerič sa v Piešťanoch skontaktoval so stot. let. I. Haluzickým, o ktorom vedel že je protinemecky orientovaný. Následne bol zaistený a krátko formálne internovaný v Bratislave. Pracovníci spravodajského oddelenia MNO, ktorí sa zúčastňovali príprav na povstanie, zariadili jeho prepustenie, s cieľom využiť ho spolu s V. Tkáčikom na kontakt s generálnym štábom Červenej armády. Pokus o spojenie vysielačkou však nebol úspešný. Po prepustení sa A. Gerič vrátil k leteckému pluku v Piešťanoch.
 
Po vypuknutí Povstania na Slovensku odišla 29. augusta 1944 časť piešťanskej posádky pod vedením stot. let. I. Haluzického autokolónou na povstalecké územie. Čtk. A. Gerič s por. let. O. Šingliarom sa rozhodli na Tri Duby preletieť na cvičnom dvojplošníku Praga E-39. Vyštartovali neskoro večer a podľa všetkého stratili v tme a oblačnosti orientáciu. Niektoré zdroje uvádzajú, že havarovali v oblasti Strážovských vrchov. Faktom je, že dodnes nebolo miesto havárie na území Slovenska identifikované a pozostatky letcov neboli nájdené. Niektoré zdroje uvádzajú aj možnosť, že A. Gerič haváriu prežil a zúčastnil sa Povstania.
 
Vyznamenania: slovenské: Za hrdinstvo 3. st., nemecké: Železný kríž II. tr., Železný kríž I. tr.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Bystrický, J. a Šumichrast, P., 2004: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
www.valka.cz