* 22. december 1922 Tvrdošovce
† 17. august 1945 Čakovice (v súčasnosti mestská štvrť Praha-Čakovice)
Leteckú kariéru začal v roku 1940 elementárnym pilotným výcvikom v rámci motorovej letky Slovenského leteckého sboru (SLeS) v Bratislave. Po jeho absolvovaní vstúpil do slovenskej armády. Narukoval k leteckému pluku v Piešťanoch (pravdepodobne v októbri 1940).
V leteckom výcviku pokračoval v rámci Leteckej školy v Piešťanoch. Tu začal najskôr s peším výcvikom a poddôstojníckou školou. V septembri 1941 sa Letecká škola z kapacitných dôvodov presťahovala do Trenčianskych Biskupíc. V prvom ročníku (1941) prebiehal základný pilotný výcvik. V druhom ročníku prebiehal pokračovací pilotný výcvik. Lietalo sa najmä na strojoch Klemm Kl 35, Praga E-39, Praga E-241 a nakoniec Letov Š-328. Po skončení výcviku sa 29. septembra 1942 konali záverečné skúšky. Úspešní absolventi boli vyradení ako piloti dvojmiestnych lietadiel a povýšení na čatníka. Následne boli premiestnení k pozorovacím letkám 1 (Zvolen), 2 (Sp. N. Ves) alebo 3 (Nitra), kde pokračovali v bojovom výcviku. Niekoľko absolventov zostalo slúžiť v Leteckej škole ako inštruktori a piloti.
Od 15.apríla 1943 bol zaradený do stíhacieho kurzu, ktorý prebiehal v cvičnej letke Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach. Kurz bol organizovaný kvôli nedostatku stíhacích pilotov v letkách. Po jeho skončení začiatkom augusta 1943 pokračovali piloti v bojovom výcviku až do februára 1944. S. Valent bol následne pridelený k stíhacej letke 11 do Piešťan, vyzbrojenej lietadlami Avia B-534.
V júni 1944 boli Vzdušným zbraniam dodané prvé kusy lietadiel Junkers Ju 87D-5. Tento typ bol v licencii produkovaný od roku 1943 v Slovenskej továrni na lietadlá v Trenčianskych Biskupiciach, najmä pre potreby Luftwaffe. Veliteľstvo vzdušných zbraní plánovalo vybudovať bombardovaciu peruť a do preškoľovacieho kurzu na tento typ zaradilo personál letky 11. Najskôr sa na údržbu a obsluhu Junkersa preškolili mechanici. Vybraní piloti, medzi ktorými bol aj S. Valent, sa na strmhlavý bombardér preškolili pod vedením dvoch nemeckých inštruktorov v júli 1944.
29. júla 1944 prelietol jeden zo strojov Ju 87 (W. Nr. 666 011) na opravu do Trenčianskych Biskupíc. Po oprave hydrauliky vzlietol na skúšobný let, mechanici však zabudli doplniť chladiacu kvapalinu a motor sa po pár minútach prehrial. S. Valent okamžite pristál. Mechanici prehriatie nevzali do úvahy a rozhodli sa vykonať motorovú skúšku, pričom motor zadreli a musel byť vymenený.
Jeho ďalšie osudy počas Povstania a konca vojny nie sú známe. Po vojne slúžil v hodnosti rotmajstra letectva v československej armáde ako príslušník 1. čs. stíhacieho leteckého pluku v Prahe. 17. augusta 1945 vyštartoval z letiska Praha-Letňany na prelet do Piešťan na stroji La-5FN (39213407, trupové číslo 07). Po štarte sa mal pripojiť k trojici Lavočkinov La-7 (por. let. Ľ. Dobrovodský, rtm. let. J. Kaliský a rtm. let. F. Bošmanský). Po priblížení ku skupine však jeho stroj začal horieť. Pri pokuse o pristátie havaroval a zahynul. Pochovaný je v Prahe-Čakoviciach.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Letecká badatelna (http://www.leteckabadatelna.cz)
Vojenský historický ústav (www.vhu.sk)
Archív M. Janigovej
Foto: Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
Skin: J. Ondrúšek