* 29. apríl 1913 Piešťany
† 11. máj 1995 Bratislava
Po štúdiách a maturite nastúpil v októbri 1935 na výkon prezenčnej vojenskej služby k náhradnej letke leteckého pluku 3 ako ašpirant. V Prostějove absolvoval Školu na dôstojníkov letectva v zálohe, oddelenie pozorovateľov (1935-1936), po ktorej bol menovaný pozorovateľom letcom. Do júla 1936 bol postupne povýšený na desiatnika ašpiranta. V septembri 1936 nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú absolvoval v auguste 1937 a bol menovaný poručíkom letectva. Službu v československom letectve začal v 76. letke v leteckom pluku 5 v Brne, vyzbrojenej ľahkými bombardovacími strojmi Aero Ab.101. Absolvoval pilotný výcvik a v auguste 1938 bol menovaný pilotom letcom. Od decembra 1938 pôsobil v 83. letke leteckého pluku 5 v Brne. Po rozbití ČSR bol v marci 1939 odoslaný na Slovensko.
Tu bol zaradený k technickej letke leteckého pluku 3. Od apríla 1939 slúžil v 12. letke a následne v 13. letke. Postupne si zvyšoval leteckú kvalifikáciu a v auguste 1939 bol zaradený medzi nočných pozorovateľov letcov, v októbri 1939 bol menovaný poľným pozorovateľom letcom a poľným pilotom letcom. V januári 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od septembra 1940 slúžil v letke 1, od októbra 1940 prevzal jej velenie.
Od júna do októbra 1941 absolvoval s letkou 1, vyzbrojenou ľahkými pozorovacími a bombardovacími strojmi Letov Š-328, nasadenie na východnom fronte, kde sa zúčastnil bojov proti ZSSR. Letka 1 pod jeho velením vykonala desiatky pozorovacích a bombardovacích letov, najmä na podporu Rýchlej divízie. Jeden z najväčších náletov sa uskutočnil 21. septembra 1941, kedy R. Galbavý viedol 7-člennú skupina Letovov Š.328 s podporou pätice Avií B.534 letky 12. Cieľom bombardovacieho náletu boli sovietske autokolóny v priestore Rogozova.
Ďalšie nasadenie na východnom fronte absolvoval od júna do októbra 1942, kedy s letkou 1 pôsobil v rámci tzv. Skupiny vzdušných zbraní na podporu Zaisťovacej divízie. Letka zabezpečovala komunikačné trasy a zasahovala najmä proti partizánskym oddielom.
V januári 1943 bol povýšený na stotníka letectva. V júli 1944 odletel s letkou 1 ku Skupine vzdušných zbraní pri Východoslovenskej armáde na letisko Išla pri Prešove. Po vypuknutí Povstania preletel 31. augusta 1944 v rámci skupiny pod vedením mjr. let. J. Trnku na stranu sovietskej Červenej armády. Stot. let. R. Galbavý pilotoval Focke-Wulf Fw 189 a na palube viezol pozorovateľov npor. J. Samaša, slob. A. Meška a mechanika T. Bardiovského. Kvôli navigačnej chybe však nepristáli v Ľvove, ale v Lucku. Slovenskí letci boli po krátkej internácii sústredení na letisku Stubno, kde vytvorili 11. septembra 1944 jednotku pod názvom Kombinovaná peruť v ZSSR. R. Galbavý bol jej príslušníkom v skupine viacmotorových pilotov. V októbri 1944 vstúpil do čs. zahraničnej armády v ZSSR v hodnosti kapitána letectva. Jeho ďalšie pôsobenie v čs. armáde však bolo v decembri 1944 nepriaznivo ovplyvnené po previerkach komisiou, ktorá ho spolu s kpt. P. Gašparovičom a npor. J. Frátričom označila za politicky nespoľahlivého. Od decembra 1944 pôsobil ako dočasný strelecký dôstojník 3. čs. bitevného leteckého pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. S plukom sa zúčastnil ostravskej operácie pri oslobodzovaní ČSR.
Po vojne bol povýšený na štábneho kapitána letectva a slúžil v leteckom pluku 3 (neskôr reorganizovaný na letecký pluk 30). V októbri 1945 bol povýšený na majora letectva. V auguste 1946 bol premiestnený k veliteľstvu Leteckej oblasti 4. Od mája 1948 pôsobil v Leteckom náhradnom pluku 4. V októbri 1948 bol povýšený na podplukovníka letectva. V marci 1949 bol premiestnený k leteckému pluku 30 a ustanovený jeho veliteľom. V decembri 1950 bol z čs. armády prepustený do zálohy. Po zmene politickej situácie bol po roku 1989 rehabilitovaný a povýšený na plukovníka vo výslužbe.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., Za ťaženie proti ZSSR I. st., Vojenný víťazný kríž V. tr.; nemecké – Železný kríž II. tr.; československé – Za zásluhy 2. st., Čs. vojnový kríž 1939, Rad SNP II. tr. a ďalšie.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Šumichrast, P., 2023: plk. v. v. Rudolf GALBAVÝ (www.vhu.sk)
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939–1945.
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
www.valka.cz