* 24. december 1918 Kursk (Rusko)
† 3. september 1952 Praha
Rodina, z ktorej pochádzal, má korene v oblasti Volyne v cisárskom Rusku. V čase jeho narodenia žila v Kursku. Otec R. Kazanského bol ako dôstojník bielogvardejcov v roku 1920 zatknutý a popravený Červenou armádou. Rodina sa v roku 1923 dostala do Československa, kde žila na viacerých miestach, najmä v Tisovci a Banskej Štiavnici. Ako 15-ročný stratil R. Kazanský aj matku. Po vzniku Slovenského štátu mohol ako študent lesného inžinierstva v Bratislave zostať na Slovensku.
Do slovenskej armády narukoval v roku 1942, kedy nastúpil k ženistom v Trenčíne. Následne nastúpil do Leteckej školy slovenských vzdušných zbraní. Školu ukončil v Banskej Bystrici v roku 1944 ako slobodník ašpirant.
Ako letec-pozorovateľ sa zúčastnil protipartizánskych akcií, na ktoré lietal z letiska Tri Duby. V tom čase už bol v spojení s ľuďmi, ktorí vyvíjali ilegálnu činnosť. Po vypuknutí Povstania 29. augusta 1944 krátko slúžil v jednotke protileteckej obrany Slobodného slovenského vysielača, vzápätí však bol zaradený do povstaleckej Kombinovanej letky. V rámci letky vykonal niekoľko prieskumných letov ako pozorovateľ na lietadlách Letov Š-328.
5. septembera 1944 vzlietol s pilotom rtm. let. I. Štoselom s cieľom nájsť nemecké jednotky v priestore Veľké Pole – Partizánske. Počas prízemného letu boli už v priestore obce Radobice ostreľovaní nemeckými pozemnými jednotkami. Rozhodli sa zaútočiť na nemecké postavenia pri obci Oslany. Skôr ako stihol R. Kazanský odistiť bomby, bol zasiahnutý paľbou zo zeme a stratil vedomie. Keďže pilot nemohol zaistené bomby odhodiť, zaútočil na nemecké pozície palubnými guľometmi. S ťažko poškodeným strojom, ktorý mal prestrieľané smerové i výškové kormidlá, odstrelený kus krídla, prestrelenú pneumatiku a vzperu podvozku, sa mu podarilo vrátiť na Tri Duby, kde núdzovo pristál. Okolo miesta pilota a pozorovateľa narátali mechanici 28 zásahov. R. Kazanského s ťažkým strelným poranením hlavy previezli do zvolenskej nemocnice, kde prešiel mnohými operáciami. Prežil, zostal však paralyzovaný. Jeho ťažký stav nedovoľovaľ transport lietadlom do ZSSR a nakoniec skončil ako pacient 2. poľnej nemocnice v Tisovci. Kvôli mimoriadne ťažkému zraneniu sa dostal aj z nemeckého zajatia.
Po vojne absolvoval dlhú rekonvalescenciu, učil sa všetky základné životné úkony, avšak polovica tela ostala ochrnutá. V roku 1949 sa oženil so svojou niekdajšou ošetrovateľkou z nemocnice v Tisovci. Vojenský dôchodok sa mu podarilo vybaviť po prieťahoch zo strany štátu až v roku 1949. Neskôr mu pridelili trafiku v Kozelníku, kam však musel z Banskej Štiavnice denne cestovať. V lete roku 1952 dostal zápal mozgových blán. Ťažký zdravotný stav si vyžadoval okamžitý prevoz do Prahy, rodina nakoniec sama zaplatila za aerotaxi. Jeho manželka bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva. Operácia prišla neskoro a kapitán letectva v zálohe R. Kazanský zomrel 3. septembra 1952 v Prahe. O deň neskôr sa narodil jeho syn.
Vyznamenania: Rad SNP 1. tr., Rad SNP 2. tr., Čs. vojnový kríž 1939, čs. medaila Za chrabrosť.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Rastislav Kazanský-príspevok na fóre Letky 13 (www.letka13.sk).
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945).
Modrovich, J., 1969: Tri Duby.
Kazanský, R., 2013: Rostislav Kazanský-(ne)obyčajný príbeh povstaleckého letca. Vojnová kronika 2/1/2013.