* 16. máj 1918 Tara (Rusko) ?
† 1. jún 2010 Trnava
Otec P. Horvátha (Michal Horváth) sa počas I. svetovej vojny dostal ako rakúsko-uhorský vojak do ruského zajatia. V Rusku (medzitým vznikol Sovietsky zväz) žil až do roku 1924, odkiaľ si na Slovensko priviedol sirotu Petra Bogajeva, ktorého si adoptoval. Údaje o jeho matke, dátume a mieste narodenia, uvedené v adopčnej zmluve, však sovietske úrady neskôr nepotvrdili (1958).
P. Horváth nastúpil v rámci akcie 1000 nových pilotov na základný pilotný výcvik do Slovenského aeroklubu M. R. Štefánika vo Vajnoroch, ktorý absolvoval od apríla do augusta 1938. Ako príslušník čs. armády pokračoval vo výcviku v leteckej škole v Spišskej Novej Vsi, kde ho zastihlo rozdelenie Československa. Výcvik ukončil v apríli 1939 už v radoch slovenskej brannej moci. Nasledoval stíhací výcvik v Piešťanoch, po absolvovaní ktorého sa v decembri 1939 stal výkonným letcom a v hodnosti slobodníka bol pridelený k letke 13.
4. júna 1940 po štarte z Piešťan na cvičný let s Aviou B.534.221 stratil v priestore Zvolena orientáciu a pre nedostatok paliva pristál v Maďarsku pri Váci (Rétság). Po troch dňoch mu maďarské orgány na žiadosť slovenskej strany povolili odlet. Podľa jeho vlastných slov mu lietadlo odovzdali s poškodenými palubnými prístrojmi. Napriek tomu sa rozhodol pre odlet a po dramatickom štarte z krátkej lúky preletel do Piešťan.
6. septembra 1940 vyštartoval P. Horváth s Aviou B.534 z piešťanského letiska na cvičný let ako číslo npor. let. J. Róžu, roj dopĺňal L. Fitz. Vo výške okolo 6000 m došlo u J. Róžu pravdepodobne k poruche kyslíkového prístroja (alebo ho pilot nepoužil), stratil vedomie a neovládané lietadlo sa zrútilo pri obci Podhradie v pohorí Považský Inovec. V priebehu roka 1940 bol P. Horváth postupne povýšený na desiatnika a čatníka (október 1940). Počas tohto roku mal pravdepodobne aj haváriu na stroji Avia Bn-534.215, ktorú prevrátil na chrbát na letisku Piešťany.
Presuny nemeckých ozbrojených síl, z ktorých bol zrejmý pripravovaný útok na Sovietsky zväz, presvedčili P. Horvátha o nutnosti konať v súlade s jeho proruským cítením. 18. júna 1941 navštívil sovietske zastupiteľstvo v Bratislave. Nasledujúci deň bol s letkou 13 presunutý do Spišskej Novej Vsi, kde pokračovali prípravy na poľné ťaženie proti Sovietskemu zväzu. V ten istý deň bol varovaný pred zatknutím, súvisiacim s jeho návštevou zastupiteľstva. 20. júna 1941 sa preto rozhodol pre dezerciu do Sovietskeho zväzu. Keďže bol v službe, nechal si nahodiť motor Avie B.534 a napriek hmle vyštartoval priamo z hangára. Po prelete východných hraníc sa mu zadrel motor a núdzovo pristál do zalesneného terénu v blízkosti Veľkého Berezného, v tom čase na maďarskom území. Pri núdzovom pristátí sa ľahko zranil. Maďarské orgány ho odovzdali Nemcom, ktorí ho po krátkom vyšetrovaní vo Viedni vydali na Slovensko.
V súdnom procese bol 10. septembra 1941 za zločin zbehnutia a vyzvedačstva uznaný vinným, degradovaný, prepustený z vojska a odsúdený na trest smrti. Prezident republiky Dr. J. Tiso rozhodnutím zo dňa 4. októbra 1941 zmenil trest smrti na trest doživotného žalára. V júni 1944 bol z Bratislavy presunutý do Leopoldova. Napriek vypuknutiu Povstania sa na politických väzňov zabudlo a ostali v žalároch. Až pri prechode frontu v apríli 1945 dozorcovia otvorili brány väzenia a P. Horváth sa dostal na slobodu.
Po skončení vojny pôsobil ako poriadkový veliteľ mesta Trnava. V procese s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Dr. J. Tisom, ktorý mu v roku 1941 udelil milosť, svedčil v jeho prospech. P. Horváth zomrel v roku 2010 v Trnave, kde je aj pochovaný.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Valo, P., 1996: Slovenské eso a ruský cár
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Bursa, S., 2020: Letka 13
Valo, P., 2011: Nikdy neodhalené tajomstvo (Trnavský hlas)
Šumichrast, P. a Anďal, J., 2003: HT model špeciál – Avia B-34, B-534 a Bk-534 slovenských pilotov 1939-1944
B. Súdny – konzultácie