* 3. júl 1913 Veľká Lehota
† 6. október 2000 Bratislava (?)
Do armády vstúpil v októbri 1935 na výkon prezenčnej služby. Od októbra 1935 do júna 1936 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo VLU v Prostějove. Následne slúžil v letke 10 v Nitre. V júli 1936 bol menovaný pozorovateľom letcom. V septembri 1936 nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú absolvoval v auguste 1937 a bol menovaný poručíkom letectva. Nastúpil k novovytvorenej 85. letke v rámci leteckého pluku 6 v Kbeloch. Letka bola vyzbrojovaná bombardérmi Aero MB.200. Od októbra 1937 do júna 1938 absolvoval aplikačný kurz pre poručíkov letectva vo VLU v Prostějove. Absolvoval pilotný výcvik. Po premiestnení k 71. letke leteckého pluku 6 bol v auguste 1938 menovaný pilotom letcom. Letka bola vyzbrojená ľahkými bombardérmi Avia B.71. Po rozpade Československa bol v marci 1939 odoslaný na Slovensko.
Po príchode na Slovensko ho zaradili k letke 10 v Nitre. Koncom marca 1939 bol ustanovený veliteľom pomocnej letky. V októbri 1939 bol povýšený na nadporučíka letectva a zároveň menovaný poľným pozorovateľom letcom a poľným pilotom letcom. Od apríla 1940 pôsobil na MNO, Vzdušnom úrade a Veliteľstve vzdušných zbraní.
Prvé nasadenie v poli absolvoval na východnom fronte od augusta do októbra 1941 ako pilot Letova Š.328 v rámci letky 1. Počas bojových letov plnil prieskumné a bombardovacie úlohy, najmä na podporu Rýchlej divízie. 19. septembra 1941 počas prieskumného letu v oblasti Rogozova bol Letov Š.328 s posádkou npor. let. P. Gašparovič a pozorovateľ por. let. O. Patočka zasiahnutý protilietadlovou paľbou. Na letisko v Mytici sa ťažko poškodený stroj dostal s poslednými zvyškami paliva. Ďalšie horúce chvíle na palube Letova Š.328 zažila posádka npor. let. P. Gašparovič a pozorovateľ por. let. L. Jaroš 4. októbra 1941, kedy boli napadnutí v priestore obce Pereščepino päticou sovietskych moderných stíhačiek (LaGG-3, alebo Jak-1). Skúsený pilot sa dokázal vyhnúť všetkým útokom a prízemným letom sa nepoškodený vrátil na letisko Bieliki.
Po návrate na Slovensko zastával veliteľské funkcie v rámci leteckého pluku. V januári 1943 bol povýšený na stotníka letectva. Od marca 1943 bol veliteľom letky 3 v Nitre.
Druhé nasadenie na východnom fronte absolvoval od júna 1943 ako veliteľ novoustanovenej letky 41, ktorá sa mala v poli preškoliť na bombardéry Heinkel He 111. Výcvik prebiehal v Saki na Kryme. Kvôli postupu Červenej armády boli príslušníci letky v novembri 1943 spolu s nemeckými vojskami evakuovaní do Odesy, odkiaľ sa na Slovensko vrátili vlakovým transportom.
Od januára 1944 slúžil ako veliteľ letky 41 v Poprade. Od marca do augusta 1944 bol pridelený k Veliteľstvu divíznej oblasti 2 v Prešove.
Po vypuknutí Povstania preletel 31. augusta 1944 v rámci Skupiny vzdušných zbraní pod velením mjr. J. Trnku na stranu sovietskej Červenej armády. Úlet sa uskutočnil skoro ráno z letiska Išla a P. Gašparovič letel na palube Focke-Wulfa Fw 189 letky 1, ktorý pristál na letisku Kalinov. Slovenskí letci boli po krátkej internácii sústredení na letisku Stubno, kde vytvorili 11. septembra 1944 jednotku pod názvom Kombinovaná peruť v ZSSR. P. Gašparovič bol jej príslušníkom v skupine viacmotorových pilotov. V tento deň bol vyslaný na povstalecké územie ako kuriér. Na palube Letova Š.328 (B-10) viezol rádiostanicu a dvoch ruských rádiooperátorov, ktorí mali za úlohu nadviazať spojenie medzi gen. Golianom a maršalom Konevom. Letov ostal na Troch Duboch, kde posilnil letový park Kombinovanej letky. P. Gašparovič preletel späť do Stubna na stroji Klemm Kl 35D a veliteľstvu podal správu o aktuálnej situácii na Slovensku. Jeho ďalšie pôsobenie v čs. armáde v ZSSR však bolo v decembri 1944 nepriaznivo ovplyvnené po previerkach komisiou, ktorá ho spolu s kpt. R. Galbavým a npor. J. Frátričom označila za politicky nespoľahlivého.
Po skončení vojny ho prijali do čs. armády v hodnosti kapitána letectva. Od októbra 1945 slúžil ako zástupca veliteľa náhradného leteckého pluku v Poprade. V januári 1946 bol povýšený na štábneho kapitána letectva. Neskôr pôsobil v Leteckom učilišti a vo Vojenskej leteckej akadémii v Hradci Králové. Od decembra 1946 velil Leteckému pluku 44. Vo februári 1947 bol povýšený na majora letectva.
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 bol zbavený výkonu činnej vojenskej služby a v septembri 1948 preložený do zálohy. V roku 1950 bol degradovaný na vojaka v zálohe. V roku 1990 bol rehabilitovaný a povýšený do hodnosti podplukovníka vo výslužbe. Zomrel v roku 2000, pochovaný je v Bratislave.
Vyznamenania: nemecké – Železný kríž II. tr.; československé – Rad SNP II. tr., Československá vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR (?) a iné
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Šumichrast, P., 2023: Podplukovník vo výslužbe Peter Gašparovič (www.vhu.sk)
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939–1945.
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
www.valka.cz