* 20. január 1922 Boržomi (ZSSR, v súčasnosti Gruzínsko)
† 28. november 1944 (Zwolle, Holandsko)
Otec O. Smika padol do zajatia počas I. svetovej vojny a ostal v Boržomi, kde sa oženil s dcérou ruského cárskeho dôstojníka. Na Slovensko sa s manželkou a troma synmi vrátil v roku 1934, kde sa usadili v Hájnikoch a neskôr v Bratislave. O. Smik od detstva prejavoval záujem o letectvo. Venoval sa leteckému modelárstvu a v roku 1937 začal navštevovať plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. Prvé lety absolvoval na svahoch Dúbravky pri Bratislave a neskôr na Straníku pri Žiline.
Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju. 18. marca 1940 vo veku 18 rokov O. Smik ilegálne opustil Slovensko. Cez Maďarsko (kde určitý čas strávil v budapeštianskej väznici), Juhosláviu, Grécko, Turecko a francúzsky Libanon sa dostal do Francúzska. Tu 3. júna 1940 vstúpil do čs. armády v Agde a následne sa prihlásil k čs. leteckej skupine. Ešte pred zahájením výcviku však Francúzsko kapitulovalo a O. Smik odplával na lodi Apapa 24. júna 1940 do anglického Liverpoolu, kde zakotvili 7. júla 1940.
24. júla 1940 vstúpil do dobrovoľníckej zálohy RAF v hodnosti AC2 a bol pridelený k čs. depotu na základni Cosford. V RAF začal kariéru ako dôstojnícky sluha. V júni 1941 absolvoval kurz v No 4 Initial Training Wing a v septembri 1941 pokračoval v elementárnom pilotnom výcviku v No 3 Elementary Flying Training School vo Watchfielde. V novembri 1941 bol O. Smik prevelený k No 29 Elementary Flying Training School v Clyfe Pypard, kde pokračoval vo výcviku pred odoslaním do Kanady. V Kanade absolvoval pokračovací výcvik v rámci No 39 Service Flying Training School na základni Swift Current. Po jeho ukončení bol 22. mája 1942 povýšený do najnižšej dôstojníckej hodnosti Pilot Officer. V júli 1942 sa vrátil do Veľkej Británie kde pokračoval vo výcviku v rámci No 5 (P) Advanced Flying Unit v Ternhille. Operačný výcvik absolvoval v No 61 Operational Training Unit v Rednale. 25. novembra 1942 byl O. Smik povýšený do hodnosti Flying Officer.
5. januára 1943 pridelený ako stíhací pilot k 312. čs. peruti a krátko na to k 310. čs. peruti RAF. Vzhľadom na nevraživosť, s akou sa tu stretol (ako nadpriemerný žiak získal dôstojnícku hodnosť už počas výcviku), požiadal o preloženie k britskej peruti.
Najskôr bol krátko pridelený k 131. peruti. V marci 1943 ho prevelili k 122. peruti na základňu Hornchurch, vyzbrojenej lietadlami Supermarine Spitfire F Mk.IXc. Peruť vykonávala doprovody bombardérov nad ciele v okupovanej Európe. O. Smik tu dosiahol svoj prvý zostrel. V máji 1943 sa stal príslušníkom 222. perute, v rámci ktorej sa stal stíhacím esom a dosiahol 8 vzdušných víťazstiev.
Po dokončení operačného turnusu bol 1. novembra 1943 zaradený do inštruktorského kurzu v Central Gunnery School v Sutton Bridge. Následne od decembra 1943 do marca 1944 pôsobil ako inštruktor v No 13 Armament Practise Camp v Llanbedr.
Druhý operačný turnus začal opäť v 310. čs. peruti, ktorá operovala z letiska Appledram v rámci 134. čs. stíhacieho krídla. Od júna 1944 sa peruť zúčastnila leteckej podpory vylodenia v Normandii, O. Smik počas tohto nasadenia dosiahol dva zostrely. Po začatí nemeckej ofenzívy lietadlovými bezpilotnými strelami V-1 bola proti tejto hrozbe nasadená aj 310. peruť. 8. júla 1944 zničil O. Smik počas jedného letu tri strely V-1.
11. júla 1944 bol povýšený do hodnosti Flight Lieutenant a prevelený k 312. čs. peruti, kde sa stal veliteľom letky B. Peruť v tom čase lietala na strojoch Supermarine Spitfire HF Mk.IX ako stíhací doprovod ťažkých bombardérov RAF a USAAF a podnikala aj útoky na pozemné ciele. 25. augusta 1944 štvorica spitfirov 312. perute vedená O. Smikom zapálila tri cisternové vlaky na stanici v holandskom Raalte. 3. septembra 1944 po doprovode bombardérov (operácia Ramrod 1258) zaútočil so svojim rojom na letisko Gilze-Rijen. Podarilo sa mu na zemi zničiť dva lietadlá, potom však bol jeho stroj zasiahnutý protilietadlovou paľbou a musel núdzovo pristáť na okupovanom území pri obci Prinsenbeek. S pomocou miestnych obyvateľov a príslušníkov holandského hnutia odporu sa mu podarilo ukrývať a Nemcom uniknúť. 26. okróbra 1944 prekročil frontovú líniu a spojil sa s americkými jednotkami.
13. novembra 1944 bol povýšený do hodnosti Squadron Leader a prevzal velenie 127. perute RAF so sídlom v Grimbergene neďaleko Bruselu. Peruť bola vyzbrojená strojmi Supermarine Spitfire LF Mk. IXe a LF Mk. XVI. 28. novembra 1944 viedol svoju peruť pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle. Spitfiry O. Smika a Belgičana H. Taymansa boli paľbou nemeckých flakov zasiahnuté, obaja piloti pri útoku zahynuli. O. Smik bol Nemcami pochovaný v Kranenburgu ako neznámy Angličan.
Po vojne bol chybne identifikovaný ako H. Taymans a prevezený do rodinnej hrobky v Bruseli. V roku 1965 boli pri prehlbovaní vodného kanálu v Kampene nájdené trosky Spitfira aj s pozostatkami H. Taymansa. Po objasnení omylu boli Smikove pozostatky pochované na kanadskom vojnovom cintoríne v belgickom Adegem. V roku 1994 boli prevezené na Slovensko a pochované v Slávičom údolí v Bratislave.
O. Smik absolvoval 263 operačných letov, má na konte 10 potvrdených zostrelov nemeckých stíhačiek Bf 109 a Fw 190 (+ 2 pravdepodobné a 3 poškodené), zničil 3 strely V-1. Okrem toho zničil 2 lietadlá na zemi, 6 lokomotív, 3 vlaky, 22 transportných člnov, 2 obrnené vozidlá a 4 nákladné automobily.
V júli 1995 bol O. Smik povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora. Od augusta 2002 nesie Smikovo meno letecká základňa Sliač a letecká jednotka (2002-2009 Letecká základňa generálmajora Otta Smika, 2009-2015 Zmiešané krídlo generálmajora Otta Smika, 2017 Taktické krídlo generálmajora Otta Smika). V holandskom Zwolle, v Bratislave a Prahe je po ňom pomenovaná ulica.
Vyznamenania: československé – 5× Čs. vojnový kríž 1939, Čs. medaila Za statočnosť, Čs. medaila za zásluhy 1. st., Pamätná medaila čs. zahraničnej armády, Rad M. R. Štefánika III. tr., francúzske – Croix de Guerre avec palme, britské – Záslužný letecký kríž, The 1939-1945 Star, Air Crew Europe Star, Defence Medal, War Medal.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Free Czechoslovak Air Force (https://fcafa.com)
Vojenský historický ústav (http://www.vhu.sk)
Wikipedia