* 25. november 1912 Hybe
† 28. marec 1945 (?)
Do armády vstúpil v roku 1934, v Košiciach absolvoval školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe a kurz útočnej vozby. V Hraniciach na Morave nastúpil na Vojenskú akadémiu spojenú s leteckým výcvikom, ktorú ukončil v roku 1936 v hodnosti nadporučík letectva. Začiatkom marca 1939 získal kvalifikáciu stíhacieho letca a slúžil v stíhacej letke 37 Leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Po rozbití Československa 14. marca 1939 sa stal jej veliteľom.
Po začatí maďarskej okupácie 23. marca 1938 je O. Ďumbala s letkou 37 prevelený na východ Slovenska do Spišskej Novej Vsi, kde dva roje Avií B.534 pristáli nasledujúci deň ráno. Po doplnení paliva vyštartoval ako vedúci roja na prieskumný let. Pri poobedňajšom maďarskom bombardovacom nálete na letisko Spišská Nová Ves bol O. Ďumbala ľahko ranený.
V septembri 1939 sa ako veliteľ letky 13 vyzbrojenej Aviami B.534 zúčastnil poľného ťaženia proti Poľsku. V lete 1941, po povýšení na nadporučíka letectva, bol s letkou 13 prvýkrát nasadený na východnom fronte. Letka plnila úlohu podpory Rýchlej skupiny, ako aj stíhaciu ochranu nemeckých prieskumných lietadiel.
V hodnosti stotníka letectva viedol letku 13 počas preškoľovania na lietadlá Messerschmitt Bf 109 na leteckej základni v dánskom Grove. Výcvik slovenských pilotov a príslušníkov pozemného personálu prebiehal od februára do júla 1942. Piloti absolvovali lety na lietadlách Arado Ar 96B a Messerschmitt Bf 109 B, D a E. Po príchode na Slovensko letka pokračovala vo výcviku pred nasadením na front.
Koncom októbra 1942 sa letka 13, vyzbrojená stíhacími lietadlami Messerschmitt Bf 109 E, pod velením O. Ďumbalu presunula na východný front, kde začala pôsobiť v rámci stíhacej eskadry JG52. Počas tohto nasadenia, označovaného aj ako I. frontová garnitúra letky 13, musel dvakrát núdzovo pristáť, absolvoval 14 bojových letov a dosiahol jedno potvrdené vzdušné víťazstvo (podľa nemeckých prameňov išlo o Polikarpov I-16). 1. apríla 1943 bol O. Ďumbala povýšený na majora letectva. Koncom apríla 1943 odovzdal velenie stot. let. J. Páleníčkovi a vrátil sa na Slovensko. Tu sa hneď zapojil do preškoľovania pilotov II. garnitúry letky 13, s ktorou odletel na front a uviedol ju do bojovej činnosti.
Po definitívnom návrate z frontu prešiel niekoľkými veliteľskými funkciami, absolvoval výcvik pilota viacmotorových lietadiel (okrem iného sa preškolil na lietadlá Savoia-Marchetti SM.84 a Junkers Ju 52), podieľal sa na komisionálnom preberaní a zalietavaní rôznych typov lietadiel a stal sa veliteľom letiska Mokraď. Od januára 1944 pôsobil ako veliteľ Leteckej školy v Banskej Bystrici.
O. Ďumbala podporoval prípravy na povstanie proti Nemcom a po jeho vypuknutí sa ho aktívne zúčastnil. Zastával funkciu zástupcu veliteľa Leteckej skupiny mjr. gšt. J. Tótha. Organizoval logistické zabezpečenie povstaleckého letectva, podieľal sa na príprave príletu 1. čs. stíhacieho leteckého pluku na Slovensko a koordinoval prílety sovietskych zásobovacích lietadiel na Tri Duby. Po potlačení povstania ustúpil so zvyškami povstaleckého vojska do hôr, neskôr sa skrýval v rodnej obci Hybe. Pôsobil v partizánskom oddiele Vysoké Tatry, v januári 1945 však bol na základe udania zatknutý. Odmietol ponuku vstúpiť do Luftwaffe a po výsluchoch bol odoslaný transportom na neznáme miesto. Jedna z verzií hovorí o koncentračnom tábore Mauthausen. 28. marca 1945 bol úradne vyhlásený za mŕtveho.
Vyznamenania: slovenské: Pamätná medaila za obranu Slovenska v marci 1939, Medaila Za hrdinstvo 3. stupňa, Medaila Za hrdinstvo 2. stupňa, Vojenný víťazný kríž IV. triedy, nemecké: Železný kríž 1939 II. tiedy, Železný kríž 1939 I. triedy, bronzová frontová letecká spona pre stíhačov, chorvátske: Rád koruny kráľa Zvonimíra 2. triedy s mečmi, rumunské: Rád za letecké zásluhy – rytier, československé: Rád SNP I. triedy (in memoriam), Medaila za zásluhy I. stupňa (in memoriam).
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)