* 4. január 1921 Trenčianske Teplice
† 1. október 1997 Trenčianske Teplice (?)
Do slovenskej armády narukoval 1. októbra 1941. Aj keď povolávací rozkaz dostal s miestom určenia Ružomberok, čiže k pozemnému vojsku, po intervencii u npor. M. Šingloviča nakoniec nastúpil do Piešťan k leteckému pluku. Poddôstojnícku školu absolvoval začiatkom roku 1942 v Spišskej Novej Vsi. Následne bol ako letecký mechanik prevelený k letke 11 do Piešťan, vyzbrojenej lietadlami Avia B.534. Okrem vojenskej služby reprezentoval aj ako plavec v rámci Oddielu armádnych pretekárov.
S letkou 11 absolvoval aj svoje prvé frontové nasadenie v radoch slovenských vzdušných zbraní. Jednotka v rámci tzv. Skupiny vzdušných zbraní od júna 1942 zabezpečovala podporu slovenskej Zaisťovacej divízii. Jej hlavnou úlohou bolo chrániť komunikácie v tyle východného frontu (na severnej Ukrajine a v južnom Bielorusku), ohrozované silnejúcim partizánskym hnutím. M. Beznák sa na Slovensko vrátil v decembri 1942.
Po úspešnom absolvovaní lekárskych a fyzických testov nastúpil ako slobodník ašpirant do Školy na dôstojníkov letectva v zálohe v Trenčianskych Biskupiciach. Tu sa školil na leteckého pozorovateľa. Praktický výcvik na lietadlách Letov Š-328 začal v marci 1943. Jeden z cvičných letov sa mu takmer stal osudným. Pri fotografovaní v blízkosti obce Horné Motešice takmer vypadol z miesta pozorovateľa a pri snahe o udržanie sa v lietadle navyše nechtiac otvoril padák. Musel ho zaľahnúť celým telom, keďže sa začal nafukovať. V takejto pozícii musel vydržať spiatočný let do Trenčianskych Biskupíc.
30. júna 1943 bola rámcovo ustanovená bombardovacia letka 41, ktorá mala byť vyzbrojená modernými nemeckými strojmi Heinkel He 111. Preškoľovanie slovenských letcov začalo v júli 1943 na letisku Saki na Kryme. Luftwaffe na tento účel zapožičala slovenskej strane 10 lietadiel. Počas výcviku desiatnik ašpirant M. Beznák vďaka svojej znalosti nemčiny pomáhal pri odbornom preklade do slovenčiny. Ako pozorovateľ bol zaradený do posádky por. K. Novotného. Časť výcviku absolvoval ako bombometčík a palubný strelec v škole bombardovania v nemeckom Greiswalde, kam sa v septembri 1943 presunuli dve posádky. Počas jedného z letov na palube nemeckého Dorniera Do 17 mal možnosť na vlastné oči vidieť Spojencami zbombardovanú základňu Peenemünde. Po ukončení výcviku preleteli z Nemecka na Slovensko a v Piešťanoch pristáli 26. októbra 1943. Zapožičané He 111 sa vrátili na Krym.
Po dovolenke bol v decembri 1943 premiestnený do Popradu. Keďže plánovaná dodávka lietadiel He 111 sa neuskutočnila, letka 41 nedisponovala žiadnymi strojmi. Udržiavacie lety jej letci vykonávali najmä na Letovoch Š-328 zo Spišskej Novej Vsi.
V januári 1944 bol M. Beznák spolu s por. K. Ševčíkom premiestnený na letisko Nový Dvor pri Malackách, kde na Letove Š-328 ťahali vlečné terče pre výcvik delostrelcov. 1. apríla 1944 bol menovaný pozorovateľom letcom. Až do augusta 1944 slúžil v Poprade v rámci letky 41 v kancelárskej funkcii. Letka čakala na dodanie bombardovacích lietadiel Savoia-Marchetti SM.84, ktoré slovenská strana zakúpila v Taliansku.
29. augusta 1944 vypuklo Povstanie, do ktorého sa zapojil od samého začiatku. V tom čase už mal hodnosť dôstojníckeho zástupcu ašpiranta. Podľa rozkazu vykonal automobilom prieskum prístupových komunikácií do Popradu, pričom sa dostal pod paľbu pechotných zbraní. Následne bol vyslaný do Kvetnice, odkiaľ na nákladnom aute dopravili muníciu a bomby pre popradské letisko. Po vyzbrojení lietadiel Š-328 absolvoval svoj prvý bojový let. S pilotom čat. F. Preisom bombardovali nemecké jednotky na ceste medzi Podolíncom a Kežmarkom. Pristáli na letisku Mokraď, keďže popradské letisko medzitým povstalci opustili. Tu bol ich Letov krátko na to počas náletu nemeckých Junkersov Ju 87 zničený.
Po presune na letisko Tri Duby je 6. septembra 1944 zaradený do Kombinovanej letky. V jej radoch absolvoval 17 bojových letov – útoky na kolóny, delostrelecké postavenia i zhadzovanie letákov. 7. septembra 1944 vyštartoval s pilotom rtk. J. Žálikom s úlohou podpory povstaleckej pechoty pri Baťovanoch. V oblasti Kremnice boli napadnutý Focke-Wulfom Fw 189. M. Beznákovi sa podarilo nemecký stroj zasiahnuť guľometom. Poškodený Fw-189 po odpútaní zo súboja havaroval pri Malých Uherciach. 17. septembra 1944 bol pri útoku na nemeckú kolónu pri Ružomberku zranený odvetnou paľbou (letel vtedy s pilotom čtk. M. Žlnkom) a vzhľadom na to vyradený z leteckého personálu.
Až do konca Povstania slúžil na štábe 1. čs. stíhacieho pluku, kde bol k dispozícii škpt. F. Fajtlovi na letiskách Zolná, Rohozná a nakoniec Tri Duby. Po skončení leteckej činnosti odišiel so zvyškami povstaleckých jednotiek do hôr. Po bojoch bol zajatý nemeckými jednotkami 2. brigády SS Dirlewanger. Pred transportom sa mu podarilo ujsť a s pomocou ľudí z Liptovskej Lúžnej a Ružomberka sa nakoniec dostal domov do Trenčianskych Teplíc. Aj keď ho miestni gardisti vypočúvali a podozrievali z účasti v Povstaní, podarilo sa mu zamestnať v dubnickej zbrojovke a v relatívnom bezpečí sa dočkal oslobodenia.
Dosiahol hodnosť podplukovníka letectva vo výslužbe. Zomrel v roku 1997, pochovaný bol s vojenskými poctami v Trenčianskych Tepliciach.
Vyznamenania: československé – Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad Slovenského národného povstania I. tr. a ďalšie.
Zostavili: Ján Ondrúšek a Peter Baláž
Použité zdroje
Prokeš, J. a Beznák, M., 1997: Takmer pravdivý príbeh
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Modrovich, J. a Šumichrast, P. (ed.), 2019: Tri Duby
Mestské noviny Trenčianske Teplice č. 4 (júl-august 2022)
Foto: archív Múzea SNP