* 24. apríl 1915 Turja Remety (Podkarpatská Rus)
† 5. jún 1985 Trenčín
V apríli 1937 bol odvedený do čs. brannej moci, na vojenskú službu nastúpil ako ašpirant v októbri 1937 u pešieho pluku 45. Následne absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe u 12. divízie v Mukačeve. V apríli 1938 bol povýšený na slobodníka ašpiranta. V máji 1938 bol premiestnený k pešiemu pluku 20. Postupne bol povýšený na desiatnika ašpiranta (august 1938) a čatára ašpiranta (september 1938). Po rozbití Československa bol 22. marca 1939 prepustený z brannej moci ako cudzí štátny príslušník.
Do slovenskej armády bol však opäť prijatý. Počas ťaženia proti Poľsku v septembri 1939 slúžil v 1. prápore 4. pešieho pluku. V boji sa osvedčil, preukázal veliteľské schopnosti, za čo bol viackrát vyznamenaný. V októbri 1939 bol menovaný poručíkom pechoty v zálohe. V januári 1940 bol preložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania. V januári 1942 bol povýšený na nadporučíka pechoty.
V rámci výcviku v pozorovateľskej škole pre dôstojníkov letectva mal leteckú nehodu. 21. augusta 1942 štartovala posádka pilot rtk. rtm. let. J. Bornemisa a pozorovateľ npor. pech. J. Meško na stroji Letov Š-328 z letiska Trenčianske Biskupice na cvičný let. Po štarte došlo vo výške 50 m k poruche motora a následnej havárii. Posádka vyviazla z nehody nezranená.
Pozorovateľskú školu absolvoval v septembri 1942 a zároveň bol pridelený Leteckej škole (LŠ) ako zástupca veliteľa Školy leteckého dorastu (ŠLD) v Trenčianskych Biskupiciach, kde viedol pechotný výcvik. V októbri 1942 bol menovaný pozorovateľom letcom. Začiatkom roka 1942 začalo Ministerstvo národnej obrany prípravy na zriadenie Padákovej školy v rámci ŠLD. V novembri 1942 nastúpili po náročnom výbere do padákového oddelenia Školy leteckého dorastu prví adepti. J. Meško sa ako dôstojník prihlásil do výcviku padákových strelcov neskôr, prijatý bol vo februári 1943.
Od 15. júna do 8. júla 1943 absolvoval J. Meško v rámci malej skupiny slovenských padákových strelcov parašutistický výcvik na základni Fallschirmjägerschule II vo Wittstock-Dosse v Nemecku. LŠ sa v auguste 1943 presťahovala do Banskej Bystrice. 1. októbra 1943 bol menovaný poľným pozorovateľom letcom. Prvé zoskoky slovenských padákových strelcov sa uskutočnili v polovici októbra 1943 z lietadiel Heinkel He 111 na letisku Tri Duby. 1. decembra 1943 zriadilo Veliteľstvo vzdušných zbraní v rámci LŠ Školu padákových strelcov a npor. J. Meško bol ustanovený jej veliteľom.
V polovici septembra bola začlenená do 26. pešieho práporu a zasahovala proti nemeckej bojovej skupine Schill v priestore Gajdel. Rota bola rozdelená na dve čaty, ktorým velili npor. J. Meško a npor. V. Bičanovský. Neskôr bojovali v priestore Handlová – Žarnovica – Sv. Kríž nad Hronom. 2. čs. paradesantná brigáda a padákoví strelci predstavovali v Povstaní vojensky a morálne najhodnotnejšie jednotky 1. čs. armády na Slovensku. V druhej dekáde októbra 1944 rotu odoslali na odpočinok a reorganizáciu späť do Banskej Bystrice. Plánovaný presun padákových strelcov do Ľvova sa však neuskutočnil. Po prechode povstalcov na partizánsky spôsob boja bol npor. J. Meško zajatý nemeckými vojakmi 12. novembra 1944 pri obci Šajba (v súčasnosti Strelníky) a prevezený do Banskej Bystrice. Prepustený bol vďaka zásahu jeho budúceho svokra A. Martinčeka, funkcionára HSĽS a okresného veliteľa Hlinkovej gardy v Trenčíne. Naďalej však pôsobil v protinemeckom odboji a len so šťastím unikol opätovnému zatknutiu.
Po vojne bol prijatý do čs. armády, pôsobil vo funkcii posádkového dôstojníka v Trenčíne, neskôr pracoval na Ministerstve národnej obrany. Od júna 1945 do apríla 1946 slúžil vo funkcii prednostu spravodajského oddelenia VII. armádneho zboru v Trenčíne.
Neskôr ako dôstojník pôsobil J. Meško na viacerých veliteľských funkciách v leteckých jednotkách (okrem ného v 4. a 34. leteckej divízii, v 28. bitevnom leteckom pluku). V armáde pôsobil do konca roku 1957, kedy bol v rámci politických čistiek prepustený. Zomrel v roku 1985 v Trenčíne, kde je aj pochovaný. V roku 1991 bol rehabilitovaný v hodnosti podplukovníka (in memoriam).
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., Pamätná medaila so štítkom Javorina, Vojenný víťazný kríž V. tr., Čs. vojnový kríž 1939, Rad SNP II. tr., čs. vojenská medaila Za zásluhy o obranu vlasti, nemecké – Železný kríž 2. tr.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Láník, J. et al., 2005: Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945
Gajdoš, V., 2017: Pozor, skáču veteráni!
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
Noviny Slovák, 23.9.1939
Slovenské národné noviny 36/2017
Archív B. Súdneho
Archív M. Meška