* 29. september 1910 Zvolen
† 24. jún 1989 Bratislava
Vojenskú kariéru začal v októbri 1932 narukovaním k pešiemu pluku 25 v Lučenci. Nastúpil do Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach, ktorú ukončil v septembri 1933. Následne bol ako čatár ašpirant zaradený do Vojenskej akadémie v Hraniciach. V marci 1934 dosiahol hodnosť podporučíka pechoty. Absolvoval pilotný výcvik a štúdium na akadémii ukončil v júli 1935, kedy bol menovaný poručíkom letectva a ako pilot letec bol určený k letke 37 leteckého pluku 3 vo Vajnoroch. Od januára do júna 1936 bol zaradený do aplikačného kurzu pre dôstojníkov letectva v Prostějove. V júli 1937 bol menovaný pozorovateľom letcom. Od apríla do júla 1937 absolvoval kurz nočného lietania.
Od júla 1937 bol premiestnený do Vojenského technického a leteckého ústavu v Prahe – Letňanoch, kde pôsobil ako skúšobný pilot. Od októbra 1938 do januára 1939 bol v čase brannej pohotovosti štátu pridelený letke 39 do Piešťan. Po rozpade Československa bol v marci 1939 odoslaný na Slovensko.
Stal sa príslušníkom slovenskej brannej moci a slúžil ako veliteľ Cvičnej letky v Piešťanoch. V apríli 1939 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od konca júla 1940 do decembra 1943 pôsobil ako veliteľ Leteckej školy, ktorá bola postupne dislokovaná v Piešťanoch, Trenčianskych Biskupiciach a Banskej Bystrici. V júli 1940 bol povýšený na stotníka letectva a v júli 1941 na majora letectva.
Ako skúsený pilot bol v skupine, ktorá v období od februára do júla 1942 absolvovala výcvik na nemeckých stíhacích lietadlách Messerschmitt Bf 109 v dánskom Grove. Väčšina frekventantov tohto kurzu sa v rámci letky 13 zúčastnila nasadenia na východnom fronte.
J. Trnka sa venoval najmä výchove a výcviku nových pilotov. Popri tom pôsobil ako sólový akrobat aj ako vedúci akrobatickej skupiny (lietal najmä s J. Ondrisom a E. Trchalom), ktorá na strojoch Avia Ba.122 predvádzala ukážky vysokej pilotáže na leteckých dňoch.
Od januára do mája 1944 absolvoval zahraničné štúdium na Vysokej vojennej škole v Bukurešti. Po návrate bol premiestnený na Veliteľstvo vzdušných zbraní v Trenčíne. Od konca júla 1944 bol určený za veliteľa Skupiny vzdušných zbraní pri Východoslovenskej armáde.
Po vypuknutí Povstania preletel 31. augusta 1944 s celou skupinou na sovietsku stranu. Z letiska Išla odletel ako prvý na stroji Fiesler Fi 156 spolu s náčelníkom štábu Východoslovenskej armády plk.gšt. V. Talským, s cieľom dohodnúť súčinnosť sovietskych jednotiek. Bol prijatý do čs. armády v ZSSR. Absolvoval preškolenie na sovietsku leteckú techniku, od septembra do decembra 1944 zastával funkciu veliteľa výcvikového strediska čs. letcov v ZSSR. Následne bol nakrátko vymenovaný za zástupcu veliteľa 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR, v januári 1945 bol odoslaný na Veliteľstvo 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, kde pôsobil vo funkcii leteckého dôstojníka.
Po skončení vojny zastával v rámci obnovenej čs. armády viaceré vysoké veliteľské funkcie a pokračoval v štúdiu. Do zálohy bol prepustený v septembri 1958 v rámci čistiek proti bývalým príslušníkom slovenskej armády. V roku 1992 bol rehabilitovaný v hodnosti plukovníka letectva vo výslužbe. Zomrel v roku 1989 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské – Vojenný víťazný kríž IV. tr., nemecké – Rad nemeckého orla, československé – Československý vojnový kríž 1938, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad SNP I. tr., Za zásluhy 1. st., Československá vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR a ďalšie.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Šumichrast, P., 2012: Plukovník letectva Július Trnka (www.vhu.sk)
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Rajlich, J. a Režná, J., 2012: Generál Fajtl
Skin: J. Ondrúšek