* 30. august 1917 Richvald
† 30. júl 1995 Košice
V rokoch 1936-1937 absolvoval v rámci akcie 1000 nových pilotov kurz motorového lietania. Do armády bol povolaný v októbri 1937, kedy nastúpil do Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. V roku 1938 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe. V hodnosti slobodníka ašpiranta bol premiestnený k 72. letke leteckého pluku 6 v Prahe-Kbeloch, vyzbrojenej Aviami B-71 (Tupolev SB). V júni 1938 bol menovaný pozorovateľom letcom. V predvojnovom čs. letectve dosiahol hodnosť čatára ašpiranta.
Po rozbití Československa sa v marci 1939 vrátil na Slovensko, kde bol zaradený do slovenskej brannej moci k letke 12 leteckého pluku 3 v Spišskej Novej Vsi. Počas maďarskej agresie sa aktívne zúčastnil obranných bojov. 24. marca 1939 vyštartoval na Letove Š-328 na pozícii pozorovateľa s pilotom por. let. F. Wágnerom. Medzi obcami Tibava a Sobrance zaútočili na maďarskú motorizovanú kolónu.
V septembri 1939 bol menovaný poručíkom letectva. Ako pozorovací letec sa zúčastnil ťaženia proti Poľsku. V októbri 1939 ho preložili do zálohy a v novembri 1939 bol demobilizovaný.
Do armády sa vrátil vo februári 1940 kedy nastúpil k letke 1 vo Zvolene. V apríli 1940 bol menovaný poľným pozorovateľom letcom a premiestnený k letke 2 do Spišskej Novej Vsi. V auguste 1941 tu prevzal funkciu veliteľa leteckej roty. V januári 1942 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od októbra 1942 pôsobil ako veliteľ letiska Spišská Nová Ves. Od apríla do júna 1943 absolvoval pilotný výcvik.
Následne odišiel koncom júna 1943 v rámci letky 41 na východný front ako pobočník veliteľa skupiny. Na Slovensko sa vrátil v novembri 1943. Slúžil v Poprade, pôsobil v letke 41 a v marci 1944 sa stal jej veliteľom.
Po vypuknutí Povstania uletel 31. augusta 1944 zo Spišskej Novej Vsi spolu so stot. let. F. Wágnerom na stroji Letov Š-328 do Ľvova k sovietskej armáde. V októbri 1944 bol prijatý do čs. armády v ZSSR v hodnosti nadporučíka letectva. Absolvoval preškolenie na sovietsku techniku. Od januára 1945 bol inštruktorom lietania na strojoch Iljušin Il-2. V marci 1945 bol povýšený na kapitána letectva. Pluk sa zúčastnil bojov o Opavu, Moravskú Ostravu, Těšín a okolie v apríli a máji 1945.
Po vojne ostal slúžiť v čs. armáde, od mája 1945 do januára 1946 bol veliteľom 3. letky leteckého pluku 30. V októbri 1945 bol povýšený na štábneho kapitána. Neskôr pôsobil na MNO. Vo februári 1951 bol povýšený na majora letectva. V rokoch 1952-1955 učil taktiku bitevného letectva na Vyššej škole dôstojníkov letectva v Hradci Králové. V júni 1954 bol povýšený na podplukovníka letectva. V rokoch 1955-1958 slúžil vo funkcii náčelníka učebnej skupiny taktiky v Leteckom učilišti v Prostějove. V júni 1958 bol z armády prepustený. Zomrel v roku 1995 v Košiciach, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila, Vojenný víťazný kríž V. tr.; československé – Čs. vojnový kríž 1939, Rad SNP II. tr., Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenská pamätná medaila; sovietske – Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945 a ďalšie.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Šumichrast, P., 2024: Podplukovník letectva Jozef GURSKÝ (VHÚ)
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Mičianik, P., 2019: Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
www.valka.cz
Foto: Vojenský historický ústav Bratislava