Jarolím Gucman

* 22. september 1921 Dolná Streda
† 28. apríl 1945 Rydułtowy-Czernica (Poľsko)
Už vo veku 17 rokov nastúpil v októbri 1940 do prijímača v Piešťanoch a následne v decembri 1940 do Školy leteckého dorastu v Trenčianskych Biskupiciach. Štúdium ukončil s veľmi dobrým prospechom 14. decembra 1943. V januári 1943 bol povýšený na čatníka a prevelený ako pilot na letisko Tri Duby.
 
V júli 1943 začalo na letisku Saki na Kryme preškoľovanie slovenských letcov patriacich do 41. letky na bombardovacie lietadlá He 111, ktorého sa zúčastnil aj J. Gucman. Luftwaffe im na tento účel zapožičalo 10 strojov. 15. septembra 1943 štartoval na kompasový let He 111 č. 5416 s posádkou v zložení čtk. L. Solár, J. Mikuš, J. Gucman a J. Špiriak pod dozorom nemeckého inštruktora zo Saki do Berlína. Tu strávili noc, prezreli si hlavné mesto Tretej ríše a nasledujúci večer zažili nálet spojeneckého letectva. 17. septembra pokračovali do Greifswaldu a cez Berlín a Ľvov sa vrátili do Saki, kde pristáli 19. septembra 1943. Séria prebehnutí slovenských vojakov k Červenej armáde koncom septembra a začiatkom októbra 1943 spôsobila stratu dôvery nemeckej strany a spomalenie záveru výcviku. Plánovaný presun slovenskej 1. pešej divízie hrozil odlúčením 41. letky z dosahu slovenského velenia, preto bolo rozhodnuté o stiahnutí letcov späť na Slovensko.
 
Po návrate z Krymu slúžil J. Gucman v Žiline v 15. letke, v júli 1944 bol prevelený do Popradu späť k 41. letke. Schyľovalo sa k povstaniu, 2. augusta 1944 uletel na stroji Heinkel He 111 k Červenej armáde stotník Ľudovít Koza s 6-člennou posádkou, 4. auguta 1944 ich nasledoval major Mikuláš Lisický s Focke-Wulfom Fw 58 a členmi SNR na palube. Bol vydaný zákaz lietania, ale aj napriek tomu sa 20. augusta 1944 podarilo uletieť z Popradu do Ľvova ďalšiemu lietadlu. Na palube Junkersa W 34 pilotovaného poručíkom Nahálkom sa medzi inými nachádzal aj rotník J. Gucman.
Posádka bola odoslaná do Kyjeva a následne do zajateckého tábora č. 27 v Krasnogorsku. Po vybavení formalít boli letci prepustení avšak počas cesty došlo k autonehode nákladného auta, ktoré sa prevrátilo s vojakmi na korbe. J. Gucman utrpel ťažký otras mozgu a devastačné zranenia tváre. Zo zranení sa síce vyliečil, ale podľa spomienok spolubojovníkov ho znetvorená tvár trápila, najmä kvôli jeho najbližším.
 
J. Gucman bol prijatý do československého vojska a určený na preškolenie na bitevník Iľjušin Il-2 Šturmovik. 15. marca 1945 bol pridelený v hodnosti rotný k 3. bitevnému pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie. Po intenzívnom zimnom výcviku a ostrých streľbách na začiatku apríla 1945 bol 3. bitevný pluk prehlásený bojaschopným a presunutý na letisko Poręba k podpore vojsk, bojujúcich na prístupoch k Ostrave.
Pravdepodobný vzhľad stroja Il-2m3 Šturmovik výrobného čísla 12371 (modrá 30), pilotovaný najmladším pilotom pluku rotným J. Gucmanom, so strelcom desiatnikom J. Valkom.
28. apríla 1945 ráno zaútočilo 8 šturmovikov československého pluku na ciele, delostrelecké a mímometné batérie, pri Ludgeroviciach neďaleko Ostravy. V zostave letel aj Il-2m3 výr. čísla 12371 s trupovým číslom modrá 30, pilotovaný najmladším pilotom pluku rotným J. Gucmanom, so strelcom desiatnikom J. Valkom. Dva šturmoviky (jeden z nich pilotovaný Gucmanom) sa v bojovom zmätku pridali k formácii ruských lietadiel a pristáli na letisku pri Katowiciach. Po doplnení paliva preleteli naspäť do Poręby.
 
V ten istý deň poobede štartovali na ciele v oblasti Belského lesa (Ostravy). J. Gucman so svojím strelcom J. Valkom zaútočili bombami a raketami na nemecké pozície. Šturmovik modrá 30, letiaci na konci zostavy, bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou. J. Gucman ťažko zasiahnutý stroj dotiahol až nad svoje územie, otvoril podvozok a nasadil na núdzové pristátie. Zachytil však drôty elektrického vedenia, lietadlo sa po náraze zapálilo a dopadlo na zem. Zranený strelec Ján Valko sa z horiaceho lietadla dostal aj s pomocou skupiny starších detí, ktoré boli svedkami havárie. J. Gucman však zostal v lietadle a uhorel. Jeho ostatky z vraku vyprostili príslušníci 3. bitevného pluku až nasledujúci deň a pochovali v blízkosti miesta havárie.
 
Zostavil: Peter Baláž 
 
Použité zdroje:
Piovarči, M., 2012: Najmladší pilot pluku
Balla, J., 1985: Pod křídly je Ostrava
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Bursa, S. – osobná korenšpondencia
http://eksploratorzy.com.pl