Ján Timko

* 30. december 1918 Poproč
† 13. marec 1944 Biskajský záliv
Aj keď bol evidovaný v odvodovom ročníku 1940, do služby v slovenskej brannej moci zrejme nenastúpil. Rozhodol sa pripojiť k čs. zahraničnému odboju a v januári 1940 ušiel z Maďarska (kam obec Poproč po Viedenskej arbitráži v tom čase patrila) cez Juhosláviu, Grécko, Turecko, Sýriu do Francúzska. V marci 1940 sa prezentoval v Agde a do čs. zahraničného vojska bol zaradený v rámci telegrafnej roty 1. čs. divízie. V Montepellier absolvoval rádiotelegrafický kurz.
 
Po kapitulácii opustil Francúzsko 17. júla 1940 na palube lode z prístavu Le Verdon a do Veľkej Británie dorazil 26. júla 1940. Po krátkom pobyte v tábore Cholmondeley Park bol 17. augusta 1940 prevelený k letectvu. 20. septembra 1940 nastúpil do No.2 Signal School (spojárska škola) v Yatesbury, kde bol oficiálne prijatý k britskému Kráľovskému letectvu (RAF) v hodnosti AC2. Z kurzu bol vyradený 23. decembra 1940 ako Wireless Operator (rádiotelegrafista). Kvalifikáciu si zvýšil v zdokonaľovacom kurze v No.1 Signal School, ktorý dokončil vo februári 1941 a zároveň bol povýšený do britskej hodnosti LAC. V No.4 Bombing and Gunnery School absolvoval výcvik palubného strelca a 14. marca 1941 bol povýšený do hodnosti Sergeant.
 
V marci 1941 bol prevelený k 311. bombardovacej peruti RAF do Honingtonu a zaradený k operačnej výcvikovej letke. Po absolvovaní základného a pokračovacieho operačného výcviku bol Sgt J. Timko v júni 1941 pridelený do posádky F/O K. Vildomca. Na prvý operačný let letel na stroji Wellington Mk.I (KX-N, R1718) z Wrethamu 1. júla 1941, cieľom bol francúzsky prístav Cherbourg. V rámci služby u Bomber Command (Veliteľstvo bombardovacieho letectva) absolvoval J. Timko ako palubný strelec celkom 31 bombardovacích náletov nad Nemecko, Taliansko a okupované územia.
Wickers Wellington Mk.IC KX-F (Z1155). Na tomto stroji odlietal J. Timko ako zadný strelec v posádke Sgt F. Bulisa celkom 5 operačných letov na ciele v Nemecku. Autor bokorysu: Karel Höll, Hrdinové válečného nebe (https://www.facebook.com/warskysheroes).
1. septembra 1941 ho W/Cdr J. Ocelka vybral do posádky P/O L. Anderleho, ktorá bola v druhej polovici septembra odoslaná k 138. peruti RAF pre špeciálne účely. Peruť plnila zvláštne úlohy pre britskú výzvednú službu (Special Operations Executive). Po preškolení počas novembra a decembra 1941 absolvoval dva operačné lety na stroji Armstrong Whitworth Whitley Mk.V, spojené s pokusom o vysadenie parašutistov a materiálu na okupované územia. Jeden z letov smeroval do Protektorátu Čechy a Morava. V januári 1942 sa vrátil k 311. peruti do East Wrethamu a v apríli 1942 dokončil operačný turnus.
 
6. júla 1942 bol zaradený do Air Crew Recieving Center, čím si začal plniť túžbu stať sa pilotom. Leteckú teóriu absolvoval v No.4 Initial Training Wing. Následne bol 16. októbra 1942 odoslaný na pilotný výcvik k No.3 Elementary Flying Training School (EFTS) v Schellingforde. Na pokračovací výcvik bol v januári 1943 presunutý do Kanady k No.31 EFTS. Vzhľadom na problémy so závraťou bol však v apríli 1943 z pilotného výcviku vyradený.
 
Po pobyte v čs. depe bol J. Timko v októbri 1943 opäť pridelený k 311. peruti, ktorá už v tom čase podliehala Coastal Command (Veliteľstvo pobrežného letectva). Po preškolení a operačnom výcviku na základni Beaulieu začal ako palubný rádiotelegrafista svoj druhý operačný turnus. V decembri 1943 bol povýšený do hodnosti Flight Sergeant a vo februári 1944 menovaný do dôstojníckej hodnosti Pilot Officer. V posádkach lietadiel Consolidated Liberator absolvoval nad Biskajským zálivom 4 protiponorkové patroly.
 
Na svoju poslednú misiu vyštartoval P/O J. Timko 13. marca 1944 z letiska Predannack v posádke Liberatora Mk.VI (J, BZ995), pilotovaného P/O O. Žantom. Ako jeden z troch rádiotelegrafistov sa striedal aj na pozícii horného strelca. Lietadlo sa z protiponorkovej patroly v Biskajskom zálive na domovskú základňu nevrátilo, neodvysielalo správu o stretnutí s nepriateľom ani SOS a jeho osud nie je známy.
Consolidated Liberator Mk.VI (J, BZ995), na ktorom P/O J. Timko vyštartoval na svoj posledný let ako člen posádky P/O O. Žantu. Autor bokorysu: Karel Höll, Hrdinové válečného nebe (https://www.facebook.com/warskysheroes).
Vo februári 1947 bol menovaný do hodnosti poručíka in memoriam a povýšený do hodnosti nadporučíka v zálohe. V roku 1991 bol povýšený do hodnosti podplukovníka in memoriam. Meno J. Timka je uvedené na pamätníku v Runnymede (Runnymede Air Forces Memorial) vo Veľkej Británii, panel č. 212.
 
Vyznamenania: československé – 3x Čs. vojnový kríž 1939, medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, britské – 1st Good Conduct Badge
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Adamec, F., 2021: Liberator 995 se nevrátil
Vojenský ústřední archiv (http://www.vuapraha.cz)
Osolsobě, J., 1989: Zbylo nás devět