* 4. august 1919 Myjava
† ?
Po maturite na reálnom gymnáziu pokračoval v štúdiu, pravdepodobne na Slovenskej vysokej škole technickej, ktorá od roku 1939 sídlila v Bratislave. Zapojil sa do organizovania ilegálnych prechodov cez hranicu a keď mu z toho dôvodu hrozili perzekúcie, rozhodol sa pre útek a pripojenie k čs. zahraničnému odboju. Začiatkom marca 1940 utiekol do Maďarska, kde sa prihlásil na francúzskom veľvyslanectve v Budapešti, ktoré mu pomohlo s organizáciou ďalšej cesty. Jeho útek pokračoval dobrodružným prekročením hraničnej rieky Dráva, po ktorom sa v juhoslovanskom Záhrebe mesiac liečil zo zápalu pľúc. Ďalšie putovanie viedlo cez Turecko a Sýriu, odkiaľ sa preplavil do Francúzska. V apríli 1940 sa prihlásil do čs. vojska, kde bol zaradený do telegrafnej roty. Absolvoval rádiotelegrafickú školu v Montpellier a bol nasadený do obranných bojov v oblasti rieky Loire počas Bitky o Francúzsko. Po kapitulácii Francúzska sa v auguste 1940 preplavil z Marseille cez Gibraltar do Veľkej Británie.
Rozhodol sa prihlásiť k letectvu a 21. septembra 1940 bol prijatý do Dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva (VR RAF) v hodnosti AC2. Absolvoval rádiotelegrafický výcvik vo Wireless School v Yatesbury, ktorý ukončil v decembri 1940. V marci 1941 bol premiestnený k 311. čs. bombardovacej peruti. Vo výcviku pokračoval od augusta do decembra 1941 v No 1 Signal School v Cranwelli. V januári 1942 sa vrátil k peruti v hodnosti AC1. Kariéra bombardovacieho letca mu však nebola súdená.
V apríli 1942 bol premiestnený do čs. depotu v St. Athan a v júni 1942 k Aircrew Reception/Receiving Centre (ACRC). Základný pilotný výcvik absolvoval v No 4 Initial Training Wing (ITW) v Paightone od júna do novembra 1942. V septembri 1942 bol povýšený do hodnosti LAC. Vo výcviku pokračoval v Kanade, od februára do apríla 1943 v No 31 Elementary Flying Training School v De Wintone a od apríla do augusta 1943 v No 34 Service Flying Training School v Medicine Hat. V auguste 1943 bol povýšený do hodnosti Sergeant. Po návrate do Veľkej Británie nastúpil v decembri 1943 na pokračovací výcvik v No 5 (Pilot) Advanced Flying Unit na základni Tern Hill. Stíhací operačný výcvik absolvoval od apríla do júna 1944 v No 57 Operational Training Unit na základni Eshott. V máji 1944 bol povýšený do hodnosti Flight Sergeant.
24. júla 1944 bol zaradený k 312. čs. stíhacej peruti RAF, v tom čase sídliacej na základni Coltishall a vyzbrojenej strojmi Supermarine Spitfire Mk.IXc. V rámci bojových operácií perute absolvoval J. Škrinár celkom 35 operačných letov, najmä doprovody bombardovacích lietadiel na ciele v Európe a od septembra 1944 v rámci vzdušnej obrany Veľkej Británie.
8. decembra 1944 štartovala 312. peruť na doprovod zväzu ťažkých bombardérov Lancaster počas náletu na nemecký Duisburg. Počasie na letisku Bradwell Bay bolo mimoriadne nepriaznivé, hmla značne znižovala viditeľnosť. F/Sgt J. Škrinár štartoval na stroji Spitfire Mk.IXc (AB505, DU-Q) vo dvojici s F/O J. Kohoutom. Po dráhe však v tej chvíli roloval Spitfire Mk.IXc Sgt A. Vanka, ktorý štartoval pred nimi. Z neznámych príčin však nevzlietol. J. Škrinár už zrážke nedokázal zabrániť a oba lietadlá okamžite zachvátil požiar. A. Vanko zahynul, J. Škrinár vyviazol s popáleninami. Nehoda si vyžiadala aj obeť z radov britských záchranárov, keď počas pokusu o vyslobodenie A. Vanka z horiacej kabíny jedného z nich zasiahol 20 mm granát z vybuchujúcej munície.
Vo februári 1945 bol povýšený do hodnosti Warrant Officer. Do čs. dôstojníckej hodnosti podporučíka letectva bol menovaný v marci 1945. V 312. stíhacej peruti slúžil J. Škrinár až do konca vojny. Do Československa sa vrátil ako jeden z pilotov skupiny 54 Spitfirov, ktoré od 7. do 13. augusta 1945 absolvovali prelet z Manstonu do Prahy.
Stal sa príslušníkom čs. letectva a v októbri 1945 bol povýšený do hodnosti nadporučíka letectva. So svojou britskou manželkou však v ČSR vydržali len do roku 1947, kedy sa vrátili do Veľkej Británie. Príčinou boli zrejme obavy z budúcich perzekúcií, keďže už pred prevzatím moci komunistami začalo Obranné spravodajstvo v spolupráci so Štátnou bezpečnosťou zhromažďovať kompromitujúce materiály. J. Škrinár bol jedným z takto monitorovaných bývalých letcov RAF. V polovici 60-tych rokoch niekoľkokrát navštívil Československo, kedy bol ako vízový cudzinec sledovaný ŠtB. Po rehabilitácii mu bola priznaná hodnosť plukovníka. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Vyznamenania: československé – Československá vojenská pamätná medaila, Československý vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Za zásluhy 1. st.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Vojenský ústřední archiv (www.vuapraha.cz)
Muzeum genpor. Františka Peřiny (Muzeum genpor. Františka Peřiny)
Mesto Myjava – Deň vojnových veteránov: Tri dramatické osudy z myjavského regiónu (https://www.myjava.sk)
Rajlich, J., 2004: Na nebi hrdého Albionu, 7. časť
Free Czechoslovak Air Force Associates (www.fcafa.com)
Kinčok, B., 2017: Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948 (Pamäť národa, ročník XIII, 4/2017)
Čeští RAFáci – Czech RAF Crew (www.rafaci.cz)
Rajlich, J., 2015: 13. srpen 1945 – Poslední doma, 2. část (https://www.vhu.cz)
Foto: zbierka B&E Kudláček (www.fcafa.com) via Tom Dolezal
Bokorys: Karel Höll