* 9. máj 1918 Košice
† 6. jún 1944 Domaniža
K čs. brannej moci bol odvedený v marci 1938. Keďže absolvoval pilotný kurz (pravdepodobne v rámci celoštátnej akcie 1000 nových pilotov), v júli 1938 bol zaradený k cvičnej letke Leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Najskôr absolvoval v rámci Pilotnej školy v Spišskej Novej Vsi základný peší výcvik, po ktorom ho zaradili do poddôstojníckej školy Leteckého pluku 3. Tu ho zastihla septembrová mobilizácia a následky Mníchovskej dohody. Základný pilotný výcvik v cvičnej letke vykonával od októbra do novembra 1938. Výcvik však neukončil, keďže ako príslušník odstúpeného územia (v dôsledku Viedenskej arbitráže v novembri 1938 boli Košice odstúpené Maďarsku) bol prepustený z čs. brannej moci.
Tak ako mnoho Čechov a Slovákov zo zabraných území chcel žiť v demokratickom Československu a od februára 1939 pokračoval vo výkone prezenčnej služby v čs. brannej moci v Leteckom pluku 3 v rámci náhradnej letky. Po rozbití Československa v marci 1939 bol J. Magyar prevedený do prezenčnej vojenskej služby v slovenskej armáde. Tu si zopakoval aj poddôstojnícku školu, ktorú absolvoval od februára do apríla 1940. Od 1. mája 1940 ho zaradili do základného pilotného výcviku v rámci Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach. Nasledoval praktický pilotný výcvik (máj 1940) a od januára 1941 pokračovací pilotný výcvik, ktorý ukončil v auguste 1941. Po absolvovaní pokračovacieho pilotného výcviku bol J. Magyar povýšený na čatníka a prijatý do Zboru poddôstojníkov z povolania. Ďalší pokračovací bojový pilotný výcvik absolvoval od augusta 1941 do februára 1942. Následne sa stal príslušníkom letky 2 v Spišskej Novej Vsi. V rámci tejto leteckej jednotky zdokonaľoval praktické znalosti pilota dvojmiestnych lietadiel a pripravoval sa na nasadenie letky v poli. V marci 1942 sa letka presunula na letisko Tri Duby.
Čatník J. Magyar odletel s letkou 2 na východný front k Zaisťovacej divízii v júni 1942, ktorá v tom čase plnila úlohy na okupovanej Ukrajine. Letka bola vyzbrojená lietadlami Letov Š-328 a plnila kuriérne úlohy v oblasiach Ľvov, Žitomír, Dnepropetrovsk, Rostov a Krasnodar. Z poľa sa jednotka vrátila do Spišskej Novej Vsi v októbri 1942.
Po návrate z frontu vykonával J. Magyar cvičné lety nad územím Slovenska, vrátane ťahania vlečných terčov pri výcviku leteckých pozorovateľov, ako aj kuriérne lety na východný front (Kerč-Anapa-Saki). 1. augusta 1943 bol menovaný poľným pilotom-letcom a od októbra 1943 do februára 1944 absolvoval pilotný výcvik na dvojmotorových lietadlách Focke-Wulf Fw 189. Magyarovým kolegom vo výcviku bol aj mjr. let. O. Ďumbala, bývalý veliteľ letky 13. 1. februára 1944, bol J. Magyar povýšený na rotníka z povolania a pridelený k letke 1 do Žiliny. 14. marca 1944, v deň výročia vzniku Slovenskej republiky, sa Focke-Wulfy letky 1 zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky nad Bratislavou.
6. júna 1944 vzlietol J. Magyar na Fw 189 A-2 zo žilinského letiska s úlohou vykonať cezpoľný let do Bratislavy. Na palube s ním boli npor. let. J. Ujček a čat. J. Ficek. Lietadlo v zlom počasí zachytilo o stromy a zrútilo sa v okolí obce Domaniža, haváriu nikto neprežil. J. Magyar bol pochovaný 9. júna 1944 v Žiline.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Šumichrast, P., 2012: Tragický osud rotníka Jána Magyara. Hobby historie č. 17
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)