* 2. február 1920 Spišská Nová Ves
† 24. január 1948 Spišská Nová Ves
V roku 1938 sa v rámci akcie 1000 nových pilotov zapísal do elementárneho pilotného výcviku organizovaného Masarykovou leteckou ligou na letisku v Spišskej Novej Vsi, ktorý úspešne ukončil (už v rámci leteckého oddelenia Hlinkovej gardy) v novembri 1939. Do slovenskej armády narukoval v januári 1940 a bol zaradený do Cvičnej letky v Piešťanoch. Vojenský pilotný výcvik však neukončil a na vlastnú žiadosť bol prepustený aj z poddôstojníckej školy. Absolvoval základný vojenský výcvik a zostal slúžiť v Leteckej škole na letisku Trenčianske Biskupice v hodnosti slobodníka.
Tu sa F. Slezák spoznal s čat. A. Vankom a slob. Ľ. Polákom, s ktorými plánovali útek do čs. odboja v zahraničí. Reálna šanca sa naskytla začiatkom roka 1943, kedy sa v Trenčianskych Biskupiciach kvôli oprave nachádzal jediný Tupolev SB (Avia B-71) vo výzbroji slovenských Vzdušných zbraní. Ku skupine sa po prvom neúspešnom pokuse o úlet pridali mechanik čat. J. Koman a skladník čat. J. Bžoch. Úlet sa podaril na druhý pokus 18. apríla 1943. V trojmiestnom lietadle sa tiesnilo 5 utečencov. Cieľom bol Turecko. V poriadku preleteli cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, avšak tesne pred Istanbulom, kde chceli pristáť, im vysadil jeden z motorov. A. Vanko sa rozhodol pre núdzové pristátie v teréne pri obci Kestanelik, zabudol však zaistiť vysunutý podvozok a lietadlo dosadlo na brucho. Utečenci napriek tomu vyviazli bez zranenia. Nasledovala šesťmesačná odysea, kedy absolvovali množstvo výsluchov, internačné a zajatecké tábory ako aj väzenie. Skupina sa načas rozdelila, J. Koman a J. Bžoch putovali oddelene a prežili nemecké bombardovanie a potopenie lode.
V auguste 1943 boli prijatí do čs. brannej moci. V karanténnom tábore Halab (v súčasnosti Aleppo) trpela trojica Vanko, Polák a Slezák maláriou. Najťažší a najdlhší priebeh ochorenia mal práve F. Slezák, čo sa neskôr podpísalo na jeho zdraví. Britské vojenské úrady ich určitý čas podozrievali zo špionáže, boli internovaní a vyšetrovaní v Káhire. Počas svojej cesty postupne precestovali Turecko, Sýriu, Palestínu, Egypt a Alžírsko. Z Alžíru sa preplavili do Liverpoolu na lodi Strathmore, kde pristáli začiatkom októbra 1943.
V Londýne ich prijal člen čs. národného výboru a redaktor čs. vysielania BBC V. Clementis, generál R. Viest, minister zahraničných vecí J. Masaryk a ďalší predstavitelia čs. exilovej vlády.
V januári 1944 bol F. Slezák prijatý do RAF VR (Royal Air Force Volunteer Reserve) v hodnosti Aircraftman 2nd Class (AC2). V marci 1944 bol povýšený do britskej hodnosti Sergeant a premiestnený k No.5 (Pilots) Advanced Flying Unit, kde začal pokračovací výcvik. V júni 1944 bol však pre neprospech z výcviku vylúčený. Po premiestnení k Čs. depotu bol v júli 1944 zaradený k 17. SFTS (Service Flying Training School). Vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy bol v októbri suspendovaný a v decembri 1944 prepustený z RAF VR. Následne bol premiestnený do náhradného telesa čs. vojska. V zahraničnom vojsku slúžil do júna 1945, v mimoriadnej činnej službe pôsobil v čs. hodnosti rotmajstra do novembra 1945.
Po vojne sa vrátil do Československa s podlomeným zdravím. F. Slezák zomrel v roku 1948 v Spišskej Novej Vsi, kde je aj pochovaný.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
B. Súdny – archív a konzultácie
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Vojenský ústřední archiv, Praha (www.vuapraha.cz)
Varsik, M. a Horák, M., 1977: Príhody na krídlach
Free Czechoslovak Air Force (https://fcafa.com)
Machala, D., 1996: Rytieri oblohy