František Knotek

* 28. marec 1912 Hintertullnerbach (Rakúsko-Uhorsko, v súčasnosti Rakúsko)
† 5. marec 1978 Brno
Vyrastal v Malackách na Slovensku. V roku 1934 nastúpil na základný vojenský výcvik k 37. letke leteckého pluku 3. V roku 1935 absolvoval v Prostějove kurz leteckých strelcov a v roku 1936 v Prahe kurz nočných strelcov. Bol menovaný rotmajstrom letectva a premiestnený k 82. letke leteckého pluku 5 v Brne. Po rozpade Českoslovenka v marci 1939 bol ako Slovák premiestnený k 64. letke leteckého pluku 3 v Piešťanoch a prijatý do slovenskej brannej moci.
 
7. júna 1939 sa F. Knotek zapojil do najväčšieho hromadného úletu slovenských letcov a let. špecialistov do zahraničia (piloti I. Gablech, J. Lazar, J. Kaňa a J. Hrala, pozorovateľ-strelec F. Knotek, strelec K. Valach, rádiotelegrafista J. Řehák a hlavný mechanik letky Ľ. Ivanič). Z Piešťan uleteli na 4 lietadlách (tri Letovy Š-328 a jedno Aero Ab-101). F. Knotek s pilotem J. Lazarom vyštartovali na Letove Š-328.344 ako prví. Letovy pristáli po troch hodinách letu na letisku Deblin v Poľsku. Aero, ktoré pilotoval J. Hrala, sa nad Tatrami v skupine neudržalo a pilot s ním pristál v Krakove.
Až do napadnutia Poľska 1. septembra 1939 slúžil F. Knotek v poľskom letectve ako inštruktor na letisku v Debline. Väčšina slovenských utečencov z Piešťan padla po porážke Poľska do sovietskeho zajatia. F. Knotekovi sa podarilo zajatiu uniknúť a cez Maďarsko, Juhosláviu a Grécko sa dostal do Francúzska. Po ceste sa stihol v Maďarsku oženiť. V Lyone bol v januári 1940 prijatý do čs. zahraničného vojska.
 
Po kapitulácii Francúzska odišiel cez Maroko do Veľkej Británie, v Liverpoole pristál 12. júla 1940. Dva týždne nato bol prijatý do RAF VR a ako palubný strelec pridelený k 311. čs. bombardovacej peruti do posádky P/O K. Trojáčka. Prvný operačný let absolvoval F. Knotek 21. septembra 1940, kedy zaútočili na Calais.
 
Osudným sa stal Sgt F. Knotkovi hneď druhý operačný let, na ktorý posádka K. Trojáčka vyštarovala v noci 23. septembra 1940 na stroji Vickers Wellington Mk. I (L7788, KX-E). Pri nálete na Berlín im protilietadlová paľba poškodila oba motory, ktoré počas návratu vysadili. Po núdzovom pristátí v okupovanom Holandsku sa pokúsili bombardér zničiť – zapáliť signálnou pištoľou, čo sa im nepodarilo. Nemci neskôr lietadlo opravili a používali. Čs. letci sa vydali na útek, avšak v priebehu dvoch dní boli všetci zajatí. Rádiotelegrafista Sgt K. Kunka sa pri zatýkaní v snahe vyhnúť sa zajatiu postrelil signálnou pištoľou. Bol prevezený do nemocnice, kde na následky zranení zomrel.
Posádka v zložení veliteľ lietadla pilot P/O K. Trojáček, druhý pilot Sgt. A. Zábrž, navigátor P/O Z. Procházka, rádiotelegrafista Sgt. K. Kunka, predný strelec P/O V. Kilián, zadný strelec Sgt. F. Knotek) uskutočnila 23. septembra 1940 na bombardéri Vickers Wellington Mk.I (L7788, KX-E) nálet na Berlín. Lietadlo bolo počas náletu poškodené protilietadlovou paľbou a veliteľ posádky bol nútený núdzovo pristáť v Holandsku. Stali sa prvou posádkou 311. perute, ktorá sa dostala do zajatia. Autor bokorysu: Karel Höll - Hrdinové válečného nebe (https://www.facebook.com/warskysheroes).
F. Knotek sa zo zranení, utrpených pri núdzovom pristátí, takmer rok liečil vo väzenskej nemocnici v Berlíne. Zvyšok vojny strávil v nemeckých zajateckých táboroch. Keďže bol slovenskej národnosti, dostal sa do zajateckého tábora pre britských letcov a nehrozili mu represálie, ako v prípade zajatých českých letcov, ktorých Nemci považovali za zradcov ríše. Od februára 1942 bol v zajateckom tábore Stalag Luft I v Barthe. Počas núteného pochodu po evakuácii tábora v marci 1945 bol pri jednom zo spojeneckých útokov zranený paľbou stíhača, postreľujúceho pozemné ciele. Po oslobodení americkými jednotkami bol prevezený do Veľkej Británie, kde sa liečil až do návratu do Československa. Medzitým bol povýšený do britskej hodnosti Flight Sergeant a následne Warrant Officer (s platnosťou od mája 1943).
 
Do vlasti priletel 28. augusta 1945. Zostal v čs. armáde a službu začal v 1. leteckom náhradnom pluku v Prahe. V januári 1946 bol premiestnený na 3. leteckú základňu v Brne a menovaný podporučíkom letectva v zálohe. Na nadporučíka letectva v zálohe bol povýšený v auguste 1946 (so spätnou platnosťou od 1. mája 1946). 12. apríla 1947 bol preradený do skupiny dôstojníkov z povolania. V októbri 1948 bol povýšený na štábneho kapitána letectva z povolania (so spätnou platnosťou od 1. septembra 1947). V roku 1949 bol z armády prepustený. V auguste 1964 bol povýšený na majora letectva v zálohe. Zomrel 5. marca 1978 v Brne, kde je aj pochovaný. V roku 1991 bol povýšený na plukovníka letectva in memoriam.
 
Vyznamenania: britské – 1st Good Conduct Badge, War Medal 1939-45, 1939-45 Star, československé – 2x Čs. vojnový kríž 1939, Čs. medaila za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. medaila za zásluhy 1. st., Pamätná medaila čs. armády v zahraničí, Rad Bieleho leva, poľské – Krzyż Walecznych, Komandérsky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky, slovenské – Rad Bieleho dvojkríža.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Súdny B. – archív a konzultácie
Súdny B., 2002: Úlet osemčlennej skupiny slovenských vojenských letcov z Piešťan do Poľska dňa 7. júna 1939. Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov I (UCM Trnava)
Vojenský ústřední archiv (www.vuapraha.cz)
Muzeum genpor. Františka Peřiny (www.facebook.com/muzeumperina)
Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
www.vrtulnik.cz