František Fajtl

* 20. august 1912 Donín
† 4. október 2006 Praha
Vojenskú kariéru začal 1. októbra 1932, ked narukoval na základnú vojenskú službu. V jej rámci absolvoval od októbra 1932 do septembra 1933 Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe v Prahe. Následne vykonával praktický výcvik na východnom Slovensku v horskom prápore 11 v Bardejove a horskom pešom pluku 4 v Sabinove. V štúdiu pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach (1933-1935), v rámci ktorého absolvoval výcvik na leteckého pozorovateľa a pilotný výcvik. 1. júla 1935 bol vyradený v hodnosti poručíka letectva a menovaný pilotom letcom.
 
Po zaradení do 5. pozorovacej letky leteckého pluku 2 v Olomouci absolvoval v roku 1936 Aplikačný kurz pre poručíkov letectva v Prostějove. 1. apríla 1938 bol menovaný poľným pozorovateľom letcom a poľným pilotom letcom. Absolvoval pilotný výcvik na jednomiestnych a viacmotorových lietadlách, stíhací kurz a kurz nočného lietania. V auguste 1938 bol premiestnený k 63. prieskumnej letke do Přerova, kde tak ako v 5. letke vykonával funkciu 1. dôstojníka. Lietal najmä na strojoch Letov Š-328, Aero A-100 a Avia B-71 (Tupolev SB). 1. septembra 1938 bol určený k stíhacím letcom.
 
Po rozbití Československa opustil v júni 1939 okupované územie a v Krakove sa prezentoval v čs. zahraničnej vojenskej skupine. Po krátkom pobyte v Poľsku sa z Gdyne preplavil do francúzskeho Calais, kam dorazil 31. júla 1939. V októbri 1939 bol formálne prijatý do Cudzineckej légie. V januári 1940 dokončil na základi Chartres preškolenie na francúzsku techniku a stíhací výcvik. 1. mája 1940 bol povýšený na nadporučíka. Po zahájení nemeckého útoku na Francúzsko pôsobil postupne v jednotkách Escardrille Légere de Défense (ELD) v Chartres, neskôr v Groupe de Chasse (GC) III./9, GC III./7 a GC I./6. Po kapitulácii Francúzska sa preplavil do severnej Afriky. Cez Gibraltar sa v júli 1940 preplavil do anglického Liverpoolu.
 
2. augusta 1940 bol prijatý do dobrovoľníckych záloh britského Kráľovského letectva (RAF VR) v hodnosti Pilot Officer. Stal sa príslušníkom 310. čs. stíhacej perute a operačný výcvik absolvoval v 6. OTU (Operational Training Unit) v Sutton Bridge. Po krátkom pobyte v 1. stíhacej peruti bol 15. septembra 1940 premiestnený k 17. stíhacej peruti, s ktorou sa zúčastnil Bitky o Britániu. Lietal tu na strojoch Hawker Hurricane Mk.I a dosiahol dva potvrdené zostrely. V decembri 1940 bol povýšený do hodnosti Flying Officer. 25. mája 1941 bol premiestnený k 313. čs. stíhacej peruti. Na stroji Supermarine Spitfire tu dosiahol ďalšie dva potvrdené zostrely. V septembri 1941 bol povýšený do hodnosti Flight Lieutenant a v decembri 1941 prevzal velenie A-letky. 27. apríla 1942 sa stal veliteľom britskej 122. stíhacej perute (City of Bombay) ako vôbec prvý čs. dôstojník v RAF. Ako Squadron Leader (S/L) sa zúčastňoval bojových akcií nad okupovanou Európou.
 
5. mája 1942 počas doprovodu bombardovacích lietadiel A-20 Boston nad francúzsky Lille bol počas boja zostrelený nemeckým stíhačom Lt. A. Beeseom z 1./JG26. So svojím Spitfire Mk.Vb (BM210, MT-F) núdzovo pristál pri Hardiforte. Po dobrodružnom trojmesačnom úteku cez Francúzsko a Španielsko bol 20. augusta 1942 z Gibraltaru letecky prepravený do Veľkej Británie.
 
Po zotavení pracoval na Inšpektoráte čs. letectva v Londýne, neskôr v administratívnych funkciách v rámci stíhacieho veliteľstva (Fighter Command). V júni 1943 bol povýšený do hodnosti Wing Commander (W/C). V tejto hodnosti zastával funkciu spoluveliteľa báz v Churchstantone, Skeabrae a Ibsley, kde sídlili čs. perute. 27. septembra 1943 prevzal velenie 313. čs. perute. V novembri 1943 bol ustanovený za veliteľa skupiny čs. letcov, ktorá bola vo februári 1944 vyslaná do ZSSR.
 
Skupina pod velením štábneho kapitána letectva F. Fajtla cez Stredomorie a Blízky východ dorazila do ZSSR, kde 3. mája 1944 vytvorila na základni Ivanovo 128. čs. samostatnú stíhaciu peruť. Po preškolení na sovietsku leteckú techniku bola peruť na letisku Kubinka transformovaná na 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk.
 
Pluk sa na strojoch Lavočkin La-5FN v septembri a októbri 1944 aktívne zúčastnil bojov v Povstaní na Slovensku, kde pôsobil z letísk Zolná, Rohozná a Tri Duby. F. Fajtl tu velil 19 operačným pilotom (17 českým a 2 slovenským letcom). Jednotka úspešne pôsobila v nepriateľskom tyle, čo je unikátnym počinom v rámci dejín II. sv. vojny. Stíhači počas Povstania dosiahli 9 potvrdených a 3 pravdepodobné zostrely, na zemi zničili ďalších 6 lietadiel a množstvo techniky. Traja piloti pluku zahynuli pri útokoch na pozemné ciele.
15. septembra 1944 preletela štvorica pilotov 1. čs. samostatného stíhacieho leteckého pluku pod vedením škpt. let. F. Fajtla na povstalecké letisko Tri Duby s cieľom rekognoskácie podmienok pred príletom celého pluku. Ten sa uskutočnil o dva dni neskôr, kedy pluk pristál na lúke pri Zolnej. F. Fajtl pilotoval svoj osobný stroj Lavočkin La-5FN č. 58 (kamuflážny skin: P. Žáček).
Po ústupe pluku z Povstania bol v novembri 1944 povýšený na majora letectva. V rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie sa v apríli 1945 zúčastnil bojov o Moravskú bránu a 1. čsslp velil až do konca vojny.
 
Po vojne zostal v armáde, vyštudoval VŠV v Prahe. Dosiahol hodnosť podplukovníka generálneho štábu. V roku 1945 sa stal predsedom obnoveného Zväzu letcov RČS. V marci 1948 sa stal profesorom na VŠV v Prahe, v tom čase však už moc preberali komunisti. Vo februári 1949 bol odoslaný na mimoriadnu dovolenku a v novembri 1949 preložený do výslužby. V januári 1950 bol zatknutý, vo väzení strávil 16 mesiacov a bol degradovaný na vojaka. Čiastočnej rehabilitácie sa dočkal v roku 1964, kedy mu bola vrátená hodnosť podplukovníka. V máji 1990 bol povýšený na generálmajora vo výslužbe, v máji 2002 na generálporučíka vo výslužbe. Zomrel v roku 2006 v Prahe, kde je aj pochovaný.
 
Vyznamenania: československé: 4x Čs. vojnový kříž 1939, 2x čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad SNP 1. tr., Čs. vojenská pamätná medaila so štítkami F-VB-ZSSR, čs. medaila Za zásluhy 1. st., Rad M. R. Štefánika 3. tr.; Rad červenej hviezdy, Rad červenej zástavy; Kríž obrany štátu ministra obrany ČR; francúzske: Rad čestnej légie V. tr. ; britské: Distinguished Flying Cross, The 1939-1945 Star so sponou Battle of Britain, Air Crew Europe Star; sovietske: medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945, české: Rad Bieleho leva za víťazstvo II. tr.; rumunské: Rad rumunskej koruny IV. tr.; juhoslovanské: Rad partizánskej hviezdy I. tr. a ďalšie.
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje:
Láník, J. et al.,2005: Vojenské osobnosti čs. odboje 1939-1945, VHÚ Praha a VHÚ Bratislava.
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Vojenský historický ústav (https://www.vhu.sk)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
www.valka.cz