* 7. február 1914 Lopej (v súčasnosti Podbrezová)
† 6. máj 1941 Whitehaven (Veľká Británia)
Vyrastal na Slovensku v českej rodine až do nástupu na vojenskú službu. V rokoch 1932-1934 absolvoval Školu pre odborný dorast letectva vo Vojenskom leteckom učilišti V Prostějove. Po jej skončení sa vrátil na Slovensko, kde slúžil v leteckom pluku 3, najskôr v 10. letke (1934-1936) a po absolvovaní stíhacieho výcviku v 38. letke (1936-1938). Neskôr slúžil v 45. letke a ako inštruktor pilotnej školy pôsobil v Spišskej Novej Vsi. V čs. armáde dosiahol hodnosť ďalejslúžiaceho čatára letectva.
Po rozpade Československa sa poľskou cestou dostal do Francúzska, kde v júni 1939 vstúpil do Cudzineckej légie. Po vypuknutí vojny bol v septembri 1939 z légie uvoľnený a bol mu priznaný charakter príslušníka čs. armády. B. Votruba bol ako pilot prijatý k letectvu a výcvik absolvoval v alžírskom Oran-La Sénia vo výcvikovej jednotke Escadrille Regionalle de Chasse (ERC) 572. Vo februári 1940 bol povýšený na seržanta. Na bojový stroj Morane-Salunier MS.406 sa preškolil v tuniskej Djedeide, kde mal 28. mája 1940 pri jednom z pristátí haváriu. Bitky o Francúzsko sa zúčastnil ako príslušník francúzskeho koloniálneho vojska v Afrike. Spolu s čs. letcami J. Štefanom a O. Hrubým bol zaradený k jednotke Groupe de Chasse III/5. V máji 1940 boli premiestnení do GC I/10. Všetci traja tu slúžili vo francúzskej hodnosti Caporal Chef. Počas svojho pôsobenia v Afrike absolvoval B. Votruba 5 bojových letov, avšak bez stretu s talianskym letectvom. Po kapitulácii Francúzska v júni 1940 plánovali čs. letci úlet na stroji Potez 63, čo sa im však nepodarilo. Po krátkom pobyte vo väzení z neho utiekli a cez Tunis sa dostali do Gibraltaru. Odtiaľ sa loďou Cidonia preplavili do Liverpoolu, kam dorazili 15. júla 1940.
Vo Veľkej Británii boli po absolvovaní karantény v tábore v Cholmondeley Park odoslaní do leteckého depotu v Cosforde a po slávnostnej prísahe kráľovi boli zaradení do RAF VR (dobrovoľnícke zálohy britského Kráľovského letectva). V septembri 1940 bol B. Votruba pridelený k 312. čs. stíhacej peruti RAF, kde absolvoval operačný výcvik. Sgt. B. Votruba zahynul 6. mája 1941, keď počas nočného cvičného letu stratil orientáciu a nedokázal sa dostať na domovskú základňu. Po vyčerpaní paliva sa rozhodol vyskočiť, avšak pre malú výšku sa mu padák dostatočne neotvoril. Jeho Hawker Hurricane Mk.I (V6921, DU-R) sa zrútil 12 míľ východne od mesta Whitehaven. B. Votruba je pochovaný v Silloth (Causewayhead) Cemetery.
Po vojne bol B. Votruba povýšený na poručíka letectva in memoriam a v roku 1991 na plukovníka letectva in memoriam.
V roku 1946 boli symbolické urny s prsťou z hrobov padlých čs. príslušníkov RAF prepravené z Veľkej Británie do Československa. Kvôli komunistickému prevratu vo februári 1948 však už k pietnemu uloženiu urien nedošlo. Znovu boli objavené až v roku 1990 pri rekonštrukcii Národného pamätníka na Vítkove. Bolo rozhodnuté predať urny pozostalým po čs. príslušníkoch RAF. Letecký pridelenec Slovenskej republiky genmjr. J. Váňa prevzal v máji 1997 celkom 16 urien, ktoré uschovalo Ministerstvo obrany SR. V apríli 2009 bola na cintoríne v Podbrezovej slávnostne uložená symbolická urna s prsťou z hrobu B. Votrubu.
Vyznamenania: Čs. vojenská pamätná medaila so štítkami F a VB
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Hrdinové válečného nebe (https://www.facebook.com/warskysheroes)
Muzeum genpor. Františka Peřiny (https://www.facebook.com/muzeumperina)
Free Czechoslovak Air Force (https://fcafa.com)
www.rafaci.cz
Podbrezovský spravodajca, roč. 13, č. 6 (jún 2009)
Jičínský deník.cz (11/2013)
B. Súdny, M. Herčut – konzultácie a doplňujúce informácie