* 19. september 1920 Bučany
† 25. október 1944 Štefanovce
K lietaniu sa prvýkrát dostal v rámci akcie 1000 nových pilotov, keď v Piešťanoch absolvoval od apríla do júla 1938 základný pilotný výcvik. Do výcviku nastupoval ako 17-ročný, takže mu rodičia museli podpísať súhlas. Ešte v priebehu kurzu sa prihlásil do armády a v júli 1938 nastúpil k cvičnej letke 3. leteckého pluku v Piešťanoch. Pokračoval v leteckom výcviku, počas ktorého došlo v marci 1939 k zániku Československa. Dokončil ho už v radoch slovenskej brannej moci. Následne absolvoval stíhací výcvik a po pridelení k letke 12 bol 1. decembra 1939 menovaný pilotom letcom. V októbri 1940 bol prijatý do sboru poddôstojníkov z povolania.
Po napadnutí Sovietskeho zväzu v júni 1941 bol s letkou 12 odvelený na východný front. Letka bola vyzbrojená Aviami B.534, vykonávala ochranu slovenských pozemných jednotiek, prieskumné a bitevné úlohy. Pri útoku na sovietske pozemné jednotky 30. júla 1941 bol zostrelený M. Danihel, ktorý núdzovo pristál na nepriateľskom území. A. Kubovič spolu s J. Drličkom pristáli vedľa neho, kým ich zvyšok jednotky kryl zo vzduchu. J. Drlička vzal M. Danihela na palubu svojej Avie a zachránil ho tak pred zajatím. Všetci traja boli za tento čin vyznamenaní. Na Slovensko sa vrátil v októbri 1941. 1. novembra 1941 bol menovaný poľným pilotom letcom.
Druhýkrát bol A. Kubovič vyslaný na východný front koncom júna 1942, tentoraz v rámci letky 11, ktorá zabezpečovala operačný priestor Zaisťovacej divízie. Po návrate z frontu v októbri 1942 bol zaradený do kurzu nočného lietania.
Väčšinu frekventantov tohto kurzu v apríli 1943 zaradili do preškoľovacieho kurzu na Messerschmitt Bf 109. Po jeho absolvovaní odišiel A. Kubovič v júni 1943 tretíkrát na východný front. Stal sa príslušníkom letky 13 v rámci jej tzv. II. frontovej garnitúry. Na letisku Sarabuz na Kryme najskôr piloti absolvovali preškolenie na modernejšie stroje Messerschmitt Bf 109G a následne na letisku Anapa vystriedali pilotov I. frontovej garnitúry. Počas tohto nasadenia dosiahol 1 potvrdený zostrel, keď 8. augusta 1943 zostrelil sovietsku stíhačku Bell P-39 Airacobra. Podľa niektorých zdrojov následne ochorel a liečil sa až do decembra 1943, kedy sa vrátil na Slovensko.
V novembri 1943 bol povýšený na rotníka. V januári 1944 sa stal členom Pohotovostnej letky, tvorenej príslušníkmi letky 13. V máji 1944 bol vylúčený zo sboru poddôstojníkov z povolania ako aj výkonných letcov. Súčasne bol premiestnený do zálohy k Spojovacému práporu vzdušných zbraní v Žiline.
Po vypuknutí Povstania sa pripojil k povstaleckej armáde. Bol opäť povolaný medzi výkonných letcov a stal sa príslušníkom Kombinovanej letky na letisku Tri Duby. V rámci skupiny pilotov plnil bombardovacie a prieskumné úlohy, v noci piloti pomáhali pri organizovaní vykládky materiálu zo sovietskych dopravných lietadiel. Po potlačení Povstania a ukončení leteckých bojových operácií sa A. Kubovič 25. októbra 1944 pripojil na povstaleckom Messerchmitte Bf 109 G-6 k Lavočkinom 1. čs. stíhacieho leteckého pluku s cieľom preletieť na sovietske územie. Za zlých poveternostných podmienok sa skupina postupne roztrhala. Počas preletu nad masívom Braniska bol Kubovičov Messerschmitt pravdepodobne zasiahnutý protilietadlovou paľbou a krátko na to havaroval pri obci Štefanovce. Pilot zahynul.
Jeho pozostatky boli pochované v obci Štefanovce 28. októbra 1944. V apríli 1946 boli prevezené do rodnej obce Bučany. Po vojne bol A. Kuboviič povýšený na štábneho rotmajstra letectva in memoriam.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., nemecké – Železný kríž II. tr.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Bolerázsky, A.: Spomienka na Augustína Kuboviča (www.nyaryovska-kuria.sk)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Bystrický, J. a Šumichrast, P., 2004: Letka 13 v dokumentoch a obrazoch
www.valka.cz
Súdny, B., 2019: Pri Štefanovciach odhalili pomník vojenskému letcovi (www.pravda.sk)
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Obec Štefanovce (www.stefanovce.sk)