* 19. august 1904 Lješkopolje (v súčasnosti súčasť Podgorice, Čierna Hora)
† 3. november 1953 Belehrad (Juhoslávia)
Jeho vojenská kariéra začala v roku 1923 nástupom do Vojenskej akadémie v Belehrade, po ktorej absolvovaní nastúpil v októbri 1925 ako podporučík armády Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov do služby v 38. pešom pluku v Podgorici. Od marca do decembra 1927 absolvoval letecký pozorovateľský kurz v Petrovaradíne. Následne slúžil v hlavnom štábe veliteľstva letectva, ktorého príslušníkom sa oficiálne stal v januári 1928.
Od mája 1928 slúžil v 1. leteckom pluku v Novom Sade. Tu začal s leteckým výcvikom, ktorý úspešne absolvoval v novembri 1928. Od decembra 1928 slúžil ako pilot v 7. leteckom pluku v Mostare. V októbri 1929 bol povýšený na poručíka. Stíhacím pilotom sa stal v novembri 1930 po absolvovaní kurzu v 6. leteckom pluku v Zemune. V uvedenej jednotke zotrval až do januára 1933, kedy bol prevelený na veliteľstvo letectva. V septembri 1933 získal v leteckej rýchlostnej súťaži stíhacích pilotov na stroji Avia BH-33 druhé miesto. V decembri 1933 bol povýšený na kapitána.
Od novembra 1935 pôsobil ako zastupujúci veliteľ 1. perute 1. leteckého pluku. V decembri 1939 bol povýšený do hodnosti majora. Vo veliteľských funkciách 1. leteckého pluku pôsobil až do mája 1940, kedy bol menovaný zastupujúcim veliteľom 34. leteckej skupiny.
V čase nemeckého útoku v apríli 1941 bol veliteľom 4. stíhacieho pluku na poľnom letisku Bosanski Aleksandrovac, vyzbrojenom stíhacími lietadlami juhoslovanskej výroby Ikarus IK-2 a britskými Hawker Hurricane Mk.I. Aktívne sa zúčastnil obranných leteckých bojov. Po juhoslovanskej kapitulácii 15. apríla 1941 svoju jednotku rozpustil a podarilo sa mu utiecť do Bulharska. Tu však bol v septembri 1941 zajatý.
Od apríla 1941 do júla 1944 vystriedal viacero zajateckých táborov v Bulharsku, Nemecku, Poľsku a na Ukrajine. Šesťkrát sa neúspešne pokúsil o útek. V tábore Stalag 325 v meste Stryj na Ukrajine sa stretol s priateľom majorom S. Poljancom. Počas vlakového transportu na západ v januári 1944 sa im podarilo v noci vo vagóne uvoľniť podlahové dosky a počas jazdy vyskočiť medzi koľajnice. Nachádzali s v blízkosti mesta Katowice a napriek bolestivým zraneniam pokračovali v úteku, počas ktorého sa zrejme rozdelili. Obaja koncom januára 1944 prekročili hranice Slovenska a boli zadržaní slovenskými pohraničnými orgánmi. Opäť sa stretli v zajateckom tábore v Humennom, kde nadviazali kontakty s odbojármi. Po prezradení kontaktov boli v júni 1944 prevezení do väznice v Ilave. V júli 1944 boli po intervencii Červeného kríža prevezení do zajateckého tábora v Horných Obdokoviciach. Tu ich koncom augusta 1944 zastihol začiatok Povstania.
Po úteku z tábora k partizánskemu oddielu v Sklabini sa následne prihlásil (spolu so S. Poljancom) na veliteľstve povstaleckej armády a 2. septembra 1944 bol prijatý do čs. armády v hodnosti majora letectva. Zaradili ho do Kombinovanej letky, kde sa rýchlo preškolil na povstalecké lietadlá Letov Š-328 a Avia B.534. Ako pilot vykonal celý rad bojových letov (prieskumných, bombardovacích, ako aj zhadzovanie letákov). Prieskumné lety vykonával najmä na školskom stroji Focke-Wulf Fw 44. Po tomto nasadení bol 8. októbra 1944 s ďalšími letcami transportovaný na palube sovietskeho Lisunova Li-2 na oslobodené územie.
Obaja juhoslovanskí piloti boli zaradený do čs. výcvikového centra v poľskom Przemyśli, kde sa začali preškoľovať na sovietsku techniku. Koncom októbra 1944 však boli odoslaní k juhoslovanskej vojenskej misii do Moskvy, čím sa ich pôsobenie v radoch čs. armády skončilo.
V novembri 1944 sa vrátil do oslobodeného Belehradu a požiadal o zaradenie do bojovej jednotky. Ako skúsený veliteľ prevzal velenie novovytvorenej 11. stíhacej leteckej divízie, tvorenej troma plukmi vyzbrojenými sovietskymi strojmi Jakovlev Jak-1, Jak-3 a Jak-9. Aktívne sa zúčastnil bojov na sriemskom fronte pri oslobodzovaní Juhoslávie.
Po vojne pokračoval vo vojenskej kariére na veliteľstve juhoslovanského vojenského letectva a venoval sa aj publikačnej činnosti. Zahynul tragicky pri autonehode v roku 1953. Pochovaný je v Belehrade.
Vyznamenania: československé – Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom; juhoslovanské – Rad za zásluhy pre ľud so striebornými lúčmi, Rad vojnovej zástavy, Rad partizánskej hviezdy a ďalšie.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Martinović, S., 2024: Arsenije Boljević. The Connection of Montenegro and the Slovak National Uprising of 1944. Vojenská história 3/2024.
Šumichrast, P.: Slovenský príbeh juhoslovanských letcov v dokumentoch 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR (1944). Vojenská história 1/2014.
Modrovich, J.: Tri Duby
Varsik, M. a Horák, M., 1977: Príhody na krídlach