* 10. január 1918 Lednické Rovne
† 8. december 1944 Bradwell Bay (Veľká Británia)
Leteckú kariéru začal v roku 1937 v Škole leteckého dorastu v Prostějove, kde začal pilotný výcvik a absolvoval poddôstojnícku školu. Po rozbití Československa v marci 1939 pokračoval vo výcviku na Slovensku. V roku 1940 nastúpil do služby v Piešťanoch a neskôr v Trenčianskych Biskupiciach. Počas nasadenia slovenských jednotiek na východnom fronte pôsobil ako kuriérny pilot.
O emigráciu a pripojenie k čs. odboju v zahraničí sa zaujímal už v roku 1939. Reálna šanca na útek sa naskytla začiatkom roka 1943, kedy sa v Trenčianskych Biskupiciach kvôli oprave nachádzal jediný Tupolev SB-2 vo výzbroji slovenských Vzdušných zbraní. A. Vanko s F. Slezákom a L. Pollákom naplánovali útek do Turecka, odkiaľ sa chceli dostať do Veľkej Británie. Ku skupine sa pridali aj mechanici J. Koman a J. Bžoch. Úlet sa podaril na druhý pokus 18. apríla 1943. V trojmiestnom lietadle sa tiesnilo 5 utečencov. V poriadku preleteli cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, avšak tesne pred Istanbulom, kde chceli pristáť, im začal vynechávať jeden z motorov. A. Vanko sa rozhodol pre núdzové pristátie v teréne pri obci Kestanelik, z ktorého všetci vyviazli bez zranenia.
Nasledovala šesťmesačná odysea, kedy absolvovali množstvo výsluchov, väzenie, internačné tábory a prešli si aj maláriou. Skupina sa načas rozdelila, J. Koman a J. Bžoch prežili nemecké bombardovanie a potopenie lode. Postupne precestovali Turecko, Sýriu, Palestínu, Egypt a Alžírsko. Z Alžíru sa konečne preplavili do Liverpoolu, kde pristáli začiatkom októbra 1943.
A. Vanko bol prijatý do Kráľovského letectva (RAF) v januári 1944. Absolvoval základný výcvik a po povýšení do hodnosti Sergeant bol v júni 1944 zaradený do operačného výcviku k 57. OTU (Operational Training Unit) ako aj do intenzívneho jazykového kurzu. Po ich absolvovaní bol 14. novembra 1944 zaradený k 312. stíhacej peruti RAF.
8. decembra 1944 bol cieľom čs. stíhačov doprovod britských Lancasterov (operácia Ramrod 1401). Formovanie na štart sa na letisku Bradwell Bay odohrávalo za mimoriadne zlých poveternostných podmienok. Dva štartujúce stroje Spitfire Mk.IX sa dostali do kolízie a havarovali. Pri následnom požiari A. Vanko zahynul, pilot druhého lietadla J. Škrinár skončil so zraneniami v nemocnici.
A. Vanko je pochovaný na vojenskom cintoríne v Brookwoode. V roku 1991 bol ministrom národnej obrany ČSFR povýšený do hodnosti podplukovníka (in memoriam).
Vyznamenania: Čs. vojnový kríž (in memoriam)
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Free Czechoslovak Air Force Associates (www.fcafa.com)
Peer, Z, 2017: Letec pplk. Anton Vanko
Vojenský ústřední archiv (www.vuapraha.cz)
Konzultácie: M. Herčut