* 2. marec 1919 Spišské Tomášovce
† 1. august 1950 Malá Zmrzlá dolina (Vysoké Tatry)
Leteckú kariéru začal základným pilotným výcvikom v Spišskej Novej Vsi, ktorý bol organizovaný od jesene 1938 pod záštitou Masarykovej leteckej ligy v rámci akcie 1000 nových pilotov. Kurz začal teoretickou prípravou a odohrával sa v turbulentnej politickej dobe, poznamenanej septembrovou všeobecnou mobilizáciou, diktátom Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže, a ktorá vyvrcholila rozbitím Československa v marci 1939.
Po vzniku Slovenského štátu (od júna 1939 Slovenskej republiky) pokračoval kurz už v rámci leteckého oddelenia Hlinkovej gardy. Teoretická výuka bola ukončená skúškami 12. júna 1939. Praktický letecký výcvik na letisku Spišská Nová Ves už absolvovali len vybraní uchádzači, celkom 11 frekventantov pod vedením 4 inštruktorov. Veliteľom kurzu bol por. J. Šimko. Letecký výcvik začal 26. júna 1939 a bol ukončený praktickými skúškami 7. novembra 1939.
A. Brnčal ešte počas trvania kurzu narukoval v októbri 1939 k 8. pešiemu pluku do Michaloviec, kde vykonal základný vojenský výcvik. Ako absolvent elementárneho pilotného kurzu bol 29. februára 1940 preložený k náhradnej peruti a jej cvičnej letke do Piešťan. Absolvoval kurz leteckých mechanikov v Nitre, a od mája do júna 1940 aj poddôstojnícku školu. V auguste 1940 bol povýšený na slobodníka a absolvoval ašpirantský kurz. V septembri 1940 nastúpil do školy pre výchovu dôstojníkov v zálohe, odkiaľ bol vyradený v marci 1941 a ako slobodník ašpirant premiestnený k Leteckej rote Trenčianske Biskupice. V júli 1941 bol povýšený na desiatnika ašpiranta a ako pisár pridelený k letke 12 do Spišskej Novej Vsi. Odtiaľ bol premiestnený k Leteckému parku Mokraď. V marci 1942 bol menovaný do hodnosti poručíka letectva. Ako technický dôstojník slúžil v Mokradi až do konca augusta 1943, kedy bol prepustený z činnej služby. Ako vyštudovaný učiteľ sa uplatnil v Baťovej škole práce v Šimonovanoch (dnes Partizánske).
Po vypuknutí Povstania v auguste 1944 sa aktívne zapojil do boja proti nemeckým okupantom v radoch partizánskej skupiny Stalin. Počas bojov pri Malých Uherciach bol zranený. V decembri 1944 prevzal velenie tejto skupiny a pôsobil v nej až do apríla 1945. Po skončení vojny pokračoval v civilnom zamestnaní ako vedúci Baťovej školy práce. V januári 1948 bol povýšený na nadporučíka letectva v zálohe.
A. Brnčal je známy najmä svojimi horolezeckými aktivitami už od čias štúdia na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi a pôsobením v štruktúrach horolezeckého spolku JAMES a neskôr Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol, v rámci ktorej viedol horolezeckú sekciu. Medzi jeho najznámejšie horolezecké výkony patria prvovýstup na Tomášovský výhľad v Slovenskom raji v októbri 1939 (spolu s A. Hubom a E. Leschinským) a prvovýstup východnou stenou Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách v septembri 1947 (spolu s R. Horníčkom). A. Brnčal tragicky zahynul 1. augusta 1950 pod Jastrabím sedlom vo Vysokých Tatrách, kedy ho počas horolezeckého kurzu zasiahla padajúca skala. Stalo sa to v blízkosti Fridrichovej chaty pri Zelenom plese, ktorá bola následne na jeho počesť premenovaná na Brnčalovu chatu (v roku 1991 ju premenovali na Chatu pri Zelenom plese). A. Brnčal je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.
Vyznamenania: československé – Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Petrík, J., 2004: Lietanie v Spišskej Novej Vsi
Pomehore (www.pomehore.sk)
Horydoly.cz: Albert Brnčal – horolezec a letec
Komunita Spišské Tomášovce (FB stránka)
Život (zivot.pluska.sk)