Ľudovít Dait

* 2. január 1894 Cajla (Pezinok)
† 30. august 1917 Nový Sad (Srbsko)
Po vypuknutí 1. svetovej vojny slúžil najskôr v uhorskej kráľovskej domobrane, neskôr absolvoval pilotný výcvik, medzi iným aj v Hamburgu-Fühlsbutteli. Vojaci s technickým vzdelaním a vyučení remeselníci si často podávali žiadosť o prijatie k letectvu, kde boli ochotne prijímaní a zúžitkovali svoje zručnosti pri obsluhe lietadiel. Po niekoľkomesačnom výcviku získal Ľ. Dait 8. mája 1916 uhorský pilotný preukaz s poradovým číslom 76.
 
Vojenskú službu pilota začal cajlanský rodák pri leteckej jednotke Fliegerkompagnie 9 (Flik 9), dislokovanej na poľnom letisku Podhajce vo východnej Haliči. Letci tu vykonávali najmä pozorovacie lety, ako aj navádzanie a korigovanie delostreleckej paľby. Letecký park tvorili v júli 1916 stroje Lloyd C.II, Oeffag C.I a Hansa-Brandenburg C.I. 27. júla 1916 mal Ľ. Dait nad nepriateľským územím poruchu motora, podarilo sa mu však preletieť frontovú líniu a bez poškodenia stroja pristáť v poli. Na základe kladného hodnotenia a odporúčania veliteľom kpt. F. Rabitschom bol menovaný poľným pilotom a v auguste 1916 povýšený na čatára. V tom čase sa Flik 9 presunul z dôvodu Brusilovovej ofenzívy na západnejšie položenú základňu Wierzbolowce.
 
Poľný pilot čatár Ľ. Dait a pozorovateľ poručík v zálohe Paul Mayer vzlietli 5. októbra 1916 na stroji Oeffag C.I (výrobné číslo 51.22) na pozorovací let do priestoru Rohatyn – Berežany. Nad obcou Potutory boli napadnutí dvoma ruskými lietadlami Voisin. Vďaka Daitovej pilotáži a Mayerovej streľbe bol jeden z Voisinov prinútený sa stiahnuť, druhý však paľbou zasiahol palivovú nádrž a krídla rakúsko-uhorského lietadla. Ľ. Daitovi sa podarilo s poškodeným strojom núdzovo pristáť na domácom letisku.
Lietadlá Oeffag C.I boli využívané najmä na prieskumné a pozorovacie lety. 5. októbra 1916 na stroji tohto typu zviedli Ľ. Dait a P. Mayer súboj s dvoma ruskými lietadlami Voisin.
Vo februári 1917 sa Flik 9 premiestnil na poľné letisko Kragla pri meste Narajów. Ľudovít Dait slúžil pri tejto jednotke do marca 1917. Neskôr pôsobil ako inštruktor pri útvare Fliegerersatzkompagnie 1 (Flek 1) so sídlom v Novom Sade, kde rakúsko-uhorskí letci prechádzali základným výcvikom. Letecký park roty tvorili v lete 1917 najmä stroje typu Hansa-Brandenburg B.I. Šikovateľ Ľ. Dait tu zahynul pri leteckej nehode 30. augusta 1917, žiak npor. A. Alexander prežil nehodu s ťažkými zraneniami. Slovenský letec je pochovaný na miestnom cintoríne v Novom Sade.
Ľudovít Dait je nositeľom viacerých vyznamenaní: Karolov vojenský kríž, Strieborná medaila za statočnosť II. triedy a Strieborná medaila za statočnosť I. triedy.
 
Poznámka:
V prvej svetovej vojne zahynul aj Ľudovítov bratranec František Dait, vojak bratislavského 72. pešieho pluku. Padol 21. augusta 1917 pri obci Bilje na území dnešného Slovinska, počas talianskej ofenzívy, známej ako 11. bitka na rieke Soča.
 
Zostavil: Peter Baláž 
 
Použité zdroje:
Červenka, J., 2017: Ľudovít Dait – poľný pilot rakúsko-uhorského letectva. Vojenská história 2/2017.
Červenka, J., 2020: Lietali pod vlajkou monarchie.