* 3. január 1890 Trnava
† 1943 Odesa (?)
Rodák z Trnavy František Wognar vstúpil do armády v roku 1913. Po vypuknutí vojny sa prihlásil do letectva. Keďže mal technické vzdelanie, jeho žiadosti vyhoveli. Po úspešnom zvládnutí výcviku sa v októbri 1915 stal poľným pilotom a v hodnosti čatára bol pridelený k leteckej rote Flik 2, operujúcej na talianskom fronte v oblasti rieky Soča. Hlavnou úlohou letcov tejto jednotky boli pozorovacie lety spojené s fotografovaním nepriateľských pozícií ako aj bombardovacie lety. Po sérii úspešných bombardovacích letov bol povýšený do hodnosti šikovateľ.
Prvé vzdušné víťazstvo si Wognar pripísal 26. januára 1917. Wognar so svojim pozorovateľom chorvátskeho pôvodu Josefom Matijevičom letel skoro ráno nad talianske pozície na stroji Hansa-Brandenburg C.I. V oblasti prieskumu sa dostal do súboja s talianskou stíhačkou Nieuport. Taliansky stroj sa po zásahoch zrútil pri obci St. Florian. V prípade dvojmiestnych lietadiel si zostrel pripisovali pilot i pozorovateľ. Druhé víťazstvo si pripísal 1. mája 1917 keď v ranných hodinách navádzal so svojim pozorovateľom Silviom Frimmelom delostreleckú paľbu na pozície nepriateľa. Útok nepriateľskej stíhačky Nieuport sa rakúsko-uhorským letcom podarilo odraziť a nepriateľa zostreliť. Tretí úspešný súboj zviedol Wognar so stíhačkou SPAD sám však bol zasiahnutý paľbou nepriateľa do chrbta. Napriek zraneniu sa mu podarilo úspešne vrátiť na základňu v Haidenschaffe. Už po desiatich dňoch sa však hlásil späť do boja. Zaujímavosťou je, že ako pozorovateľ s ním v tomto súboji letel Franz Grässer, budúce letecké eso s 20 zostrelmi. Štvrtý zostrel si Wognar pripísal začiatkom septembra 1917, kedy počas tzv. Jedenástej bitky nad Soči zostrelil talianske lietadlo, ktorého typ sa nepodarilo identifikovať. Ako pozorovateľ s ním letel László Varga.
V tom čase boli talianski stíhači mimoriadne aktívny a neustále napádali rakúsko-uhorské pozorovacie lietadlá. Talianske letectvo získavalo prevahu aj vďaka dodávkam lietadiel od dohodových spojencov. Za bojové úspechy bol František Wognar povýšený do hodnosti štábneho šikovateľa. Piate vzdušné víťazstvo dosiahol 16. septembra 1917 s pozorovateľom Ottom Patzom, keď pri plnení fotoprieskumnej misie zostrelili nepriateľský pozorovací balón. Zostrely pozorovacích balónov sa mimoriadne cenili, keďže účinne korigovali delostreleckú paľbu a boli spravidla chránené stíhačkami.
Ku koncu vojny absolvoval niekoľko letov aj na stíhačke Albatros D.III Oeffag. V roku 1918 lietal ako testovací pilot aj na dvojmotorových bombardéroch Gotha G.IV, ktoré v druhej polovici vojny slúžili na strategické bombardovanie vzdialených cieľov, akým bol napríklad Londýn. Celkom mal na konte 103 operačných letov na talianskom fronte a pred skončením vojny bol povýšený do hodnosti dôstojnícky zástupca. K jeho najcennejším vyznamenaniam získaným počas leteckej služby patria Strieborné a zlaté medaily za statočnosť, Vojenská záslužná medaila a Karolov vojenský kríž.
František Wognar sa na konci vojny oženil so slovinským dievčaťom a počas konfliktu medzi Rakúskou republikou a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov v roku 1919 lietal ako pilot ľubľanskej letky. Zomrel pravdepodobne v roku 1943 ako zajatec v sovietskej Odese.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Červenka, J., 2016: Letci z Prešporka vo Veľkej vojne 1914-1918
František Wognar – letecké eso z Trnavy (www.gonzoaviation.com)
Červenka, J., 2013: František Wognar: Letecké eso sočského frontu (Vojenstvo 1/2013)