* 7. marec 1895 Zádveřice
† 8. apríl 1943 Berlín (Nemecko)
Podľa jedného zo zdrojov pochádzal z rodiny so slovenskými koreňmi. Do armády narukoval vo februári 1915. Absolvoval dôstojnícku školu v rakúskom St. Pöltene, po jej skončení slúžil ako veliteľ čaty v 51. pešom pluku na ruskom fronte. Od augusta 1916 slúžil v radoch 3. pešieho pluku, v rámci ktorého bol v máji 1917 nakrátko prevelený na taliansky front.
V máji 1918 bolo nakoniec vyhovené jeho žiadosti o prijatie k letectvu (o preloženie žiadal trikrát). Výcvik leteckého pozorovateľa absolvoval v Škole pre leteckých dôstojníkov (Fliegeroffiziersschule) vo Viedenskom Novom Meste. Po absolvovaní kurzu bol pridelený k jednotke Flik 102G na talianskom fronte na Piave. Po porážke rakúsko-uhorskej armády sa pokúsil s českým pilotom preletieť do Čiech na stroji Hansa Brandenburg C.I(Ph) 429.33, avšak kvôli nepriaznivému počasiu pristáli pri Slovinskom Brode, kde im lietadlo zabavili.
Po návrate do Čiech sa v novembri 1918 prihlásil k dispozícii vznikajúcemu československému vojenskému letectvu. Ako letecký pozorovateľ bol pridelený k 1. poľnej leteckej stotine, dislokovanej na poľnom letisku Mařatice pri Uherskom Hradišti. S jediným bojaschopným dvojmiestnym lietadlom Brandenburg C.I a jedným stíhacím Aviatikom D.I podporovali letci postup čs. armády pri zaisťovaní južných hraníc Slovenska.
Vo februári 1919 bola jednotka nasadená na Opavsku pri pohraničnom konflikte s Poľskom, kde podnikla jeden prieskumný let.
V júni 1919 po opätovnom vypuknutí bojov na Slovensku, bol por. J. Hamšík pridelený k eskadre Bre 590. Túto jednotku dala francúzska vláda k dispozícii Československej republike. Bre 590 sa do bojov zapojila 6. júna 1919 a pôsobila zo slovenských poľných letísk. Operácie začala s bombardérmi Bréguet XIV a jedným stíhacím lietadlom SPAD VII. Eskadra intenzívne podporovala najmä postup čs. 2. a 7. pešej divízie v oblasti Nové Zámky, Levice, Parkan (Štúrovo) a Komárno.
8. júna 1919 vykonala posádka npor. B. Starý a por. J. Hamšík na stroji Bréguet XIV A.2 nálet na železničnú stanicu v Leviciach a prieskum okolia mesta. J. Hamšík ručne vyhadzoval zo stanoviska pozorovateľa 10 kg bomby. 13. júna 1919 rovnaká posádka zaútočila na železničnej stanici Parkan (v súčasnosti Štúrovo) na maďarský obrnený vlak. Po 20. júni 1919 absolvoval J. Hamšík niekoľko bojových letov s francúzskym pilotom Lt. J. Poulliquenom. Po podpísaní prímeria posádky eskadry Bre 590 dohliadali na sťahovanie maďarských jednotiek za dohodnutú líniu. Krátko pôsobil v Košiciach ako veliteľ 7. leteckej roty.
V roku 1920 absolvoval v Pilotnej škole Veliteľstva čs. leteckých škôl v Chebe pilotní výcvik a získal pilotný diplom. Absolvoval pokračovací výcvik a následne kurz jednomiestnych lietadiel. V roku 1923 absolvoval výcvik na stíhacieho pilota a kurz lietania v noci. Od apríla 1924 velil Leteckej rote 32 (od mája 1924 premenovaná na letku 32) v Kbeloch, ktorá mala vo výzbroji stíhacie stroje Letov Š-4. Od novembra 1924 velil kpt. J. Hamšík náhradnej letke v Leteckom pluku 1.
V septembri 1925 zvíťazil v III. ročníku rýchlostného preteku o cenu prezidenta republiky v kateórii A na stroji Avia BH-10. Na rovnakom stroji ustanovil neskôr niekoľko medzinárodných diaľkových rekordov. V septembri 1926 podnikol 3000 km dlhý propagačný let na lietadle Letov Š-18 na trase Praha-Olomouc-Varšava-Kovno-Riga-Reval.
V roku 1927 sa stal veliteľom Pilotnej stíhacej školy v Chebe. V máji až júni 1928 vykonal propagačné diaľkové lety po Európe na prototype Avie BH-29 (celkom 9700 km). Ďalšie propagačné lety vykonal na stroji Letov Š-218 v roku 1929. V roku 1928 bol J. Hamšík zvolený za predsedu chebskej pobočky Masarykovej leteckej ligy. V roku 1932 absolvoval veliteľský kurz a opustil pilotnú školu. Postupne velil stíhacím perutiam III/1, I/4 a II/4.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie v septembri 1938 mal pplk. J. Hamšík so svojou peruťou I/4 (letky 40, 41 a 42) zabezpečovať obranu Prahy. Po prijatí Mníchovskej dohody však začali čs. jednotky začiatkom októbra 1938 s demobilizáciou.
Počas nemeckej okupácie Čiech a Moravy pôsobil J. Hamšík v Zväze letcov Republiky Československej. Stavovská organizácia sa zmenila na odbojovú a organizovala odchody výkonných letcov do zahraničia. Jej činnosť neunikla pozornosti nemeckej tajnej štátnej polície (gestapa). J. Hamšík sa angažoval aj v spravodajskej práci (kontakt s odbojovou organizáciou Obrana národa a ďalšími skupinami). Organizácia dokázala pomôcť k úteku do zahraničia okolo 1200 letcom. Po vlne zatknutí jeho kolegov sa pokúsil opustiť okupovanú republiku, čo sa mu však nepodarilo a následne prešiel do ilegality. 19. marca 1940 bol zatknutý gestapom a postupne väznený v Prahe, Drážďanoch a Gollnowe (Goleniów). Ľudový súd v Berlíne ho za odbojovú činnosť odsúdil k trestu smrti. J. Hamšík bol popravený 8. apríla 1943 v Berlíne-Charlottenburgu.
V januári 1946 bol in memoriam povýšený do hodnosti plukovníka.
Vyznamenania: československé: Čs. vojnový kríž 1919, Čs. vojnový kríž 1939, lotyšské: Rad troch hviezd, rumunské: Rad rumunskej koruny a ďalšie
* * *
Pozn.: Brat J. Hamšíka Timotheus padol 14. mája 1940 ako stíhací pilot a príslušník GCI/5 počas bojov o Francúzsko. Manželka J. Hamšíka Eliška bola nemeckého pôvodu a v roku 1928 absolvovala pilotný výcvik ako druhá žena v Československu.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje:
Adam, T., 2010: Josef Hamšík, letec a odbojář (www.fronta.cz)
Láník, J. et al.,2005: Vojenské osobnosti čs. odboje 1939-1945, VHÚ Praha a VHÚ Bratislava.
Doubek, O., 1988: Ikarové bez legend a bájí
Hammer, J., 2021: Dostali stovky letců do zahraničního odboje, sami skončili pod gilotinou (https://www.idnes.cz)
Hammer, J., 2022: Poprvé s československým letounem i motorem se letci vydali do Kodaně (https://www.idnes.cz)
Biografický slovník – Hamšík Josef (http://biography.hiu.cas.cz)
Paměť národa – Dagmar Hamšíková (https://www.pametnaroda.cz)