Sava Poljanec sa narodil 3. marca 1907 v Maribore. Bol slovinského pôvodu, ale rodičia mu dali srbské meno (po Sv. Savovi, výnamnej postave srbských dejín), keďže boli zástancami slovanskej vzájomnosti. Po skončení 1. svetovej vojny sa rodina presťahovala do Ľubľany, kde sa v roku 1921 prihlásil na Strednú technickú školu. Po jej ukončení a prvom lete na lietadle Brandenburg (v rámci školskej návštevy letiska Šiška) sa pod dojmom tejto udalosti prihlásil na Vojenskú akadémiu pozemnej armády. V tom čase Juhoslávia (resp. Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov) ešte nemala samostatnú leteckú vojenskú školu. Po úspešnom absolvovaní akadémie v roku 1928 pokračoval ako poručík na leteckej prieskumnej škole, po ktorej sa dostal na vytúženú pilotnú školu v Novom Sade. Na jar 1930 tu absolvoval prvý samostatný let. Keďže inštruktor lietania a veliteľ perute meškali, vykonal ho bez povolenia, čím si zároveň vyslúžil prvý trest – mesačný zákaz lietania. Kariéru vojenského pilota začal v Mostare a v roku 1932 sa stal leteckým inštruktorom. Neskôr ako pilot pôsobil pri bombardovacích lietadlách. V roku 1935 sa dostal do školy pre stíhacích pilotov v Zemune. Tú absolvoval s vynikajúcimi výsledkami a až do roku 1939 v nej pôsobil ako učiteľ lietania v hodnosti kapitána. Nasledujúce dva roky strávil ako pilot 162. eskadrily 51. skupiny 6. stíhacieho pluku, kde lietal na juhoslovanských lietadlách IK-3.
Po vypuknutí vojny na Balkáne sa zapojil do obranných bojov proti nemeckým vojskám. 6. apríla 1941 sa zúčastnil prvého veľkého súboja proti Luftwaffe v oblasti Belehradu v kabíne stíhačky IK-3. Podarilo sa mu zostreliť nemecký Heinkel He 111. Ďalším jeho víťazstvom mal byť stíhací Messerschmitt. Tieto zostrely mu však neboli oficálne potvrdené. Pri návrate z jedného z bojových letov bol počas pristávania napadnutý stíhacím Messerschmittom Bf 110. Napriek zraneniu ruky sa mu podarilo pristáť a ukryť pred ďalšími útokmi. Kvôli zraneniu bol prevezený do Sarajeva, neskôr do Nikšice. Po návrate do Sarajeva bol zajatí Nemcami. Zo zajatia dvakrát utiekol, ale bol opätovne zajatý. Ako vojnového zajatca ho eskortovali do Nemecka a umiestnili do zajateckého tábora pre dôstojníkov neďaleko Osnabrücku a neskôr do Poznane. Keďže sa odmietal zmieriť s osudom, ako vzdorovitý väzeň nakoniec skončil v trestnom tábore Stry. V januári 1944 sa počas presunu tábora pred postupujúcou Červenou armádou podarilo trojici väzňov, vrátane Savu Poljanca, rozrezať plachtu na korbe auta a vyskočiť neďaleko mesta Katowice. Jeden z nich bol zranený a musel útek vzdať.
Dvojica utečencov sa dostala až na územie Slovenska, kde bola 28. januára 1944 zaistená žandárskou hliadkou neďaleko Trstenej. Skončili v záchytnom tábore v Ružomberku, neskôr ich presunuli do Humenného. V tábore nadviazal Poljanec kontakt s partizánskym hnutím, avšak po prezradení tohto kontaktu bol 4. júna 1944 prevezený do väzenia v Ilave. Na nátlak slovenského Červeného kríža bol premiestnený do Horných Obdokoviec neďaleko Topoľčian. Opätovne sa mu podarilo spojiť s príslušníkmi partizánskeho hnutia a po vypuknutí povstania 29. augusta 1944 utiekol zo skupinou zajatcov k štábu ruského partizánskeho oddielu v Sklabini pri Martine. Odtiaľ odišiel do Banskej Bystrice, kde bol 2. septembra 1944 prijatý do zväzku Československej armády v hodnosti štábny kapitán letectva. Bol pridelený ako bojový letec-stíhač ku Kombinovanej letke na letisku Tri Duby. Okamžite sa zapojil do bojových operácií.
6. septembra 1944 štartuje na bojový let v kabíne Letova Š-328. Jeho pozorovateľom je čatár ašpirant Štefan Krč a ich úlohou je útok na nemeckú delostreleckú batériu pri obci Nezbudská Lúčka, ktorá ostreľuje obrancov Strečnianskej tiesňavy. Po prílete do určeného priestoru v silnej protilietadlovej paľbe s ťažkosťami lokalizujú cieľ a uskutočňujú útok bombami. Počas druhého náletu je Sava Poljanec zasiahnutý do ľavej nohy. Aj napriek zraneniu uskutočňuje tretí útok a následne neotáča späť na Tri Duby, ale letí podľa pôvodného plánu zhodiť situačnú správu na nádvorie kasární v Dolnom Kubíne. Až odtiaľ zamieril k letisku. Počas návratu niekoľkokrát omdlel a len vďaka hlasnému povzbudzovanie a strkaniu pomocou raketovej pištole pozorovateľa Štefana Krča (z pozície pozorovateľa do kokpitu pilota inak nedosiahol) sa z bezvedomia prebral a úspešne pristál na letisku Tri Duby. Okamžite bol prevezený do nemocnice vo Zvolene. Už po dvanástich dňoch sa na vlastnú žiadosť vracia k letke a k bojovým letom.
8. któbra 1944 bol na základe rozhodnutia velenia povstaleckej armády s časťou leteckého personálu Kombinovanej letky letecky presunutý na územie oslobodené Červenou armádou. Následne bol zaradený do výcvikového strediska čs. letcov v Przemyśłi, kde začal preškolenie na stíhacie lietadlo Lavočkin La-5FN. 30. októbra 1944 však prichádza rozkaz z Moskvy a Sava Poljanec je prevelený k Juhoslovanskej vojenskej misii v Moskve. Odtiaľ bol presunutý do Belehradu, absolvoval preškolenie na stíhačku Jakovlev Jak-3 a stal sa veliteľom 112. stíhacieho pluku. V závere vojny absolvoval 15 bojových letov nad územím Juhoslávie.
Istý čas po vojne velil 112. stíhaciemu pluku, na jeseň 1945 prevzal velenie 42. bombardovacieho pluku v Sombore, vyzbrojeného lietadlami Petliakov Pe-2. V roku 1959 pred odchodom do dôchodku bol veliteľom Akadémie vojenského letectva. Ako veterán sa zúčastnil spomienkových udalostí v roku 1964, kedy navštívil Slovensko a zúčastnil sa osláv 20. výročie SNP. Verejnosti bol v tom čase známy ako „Strečniansky hrdina“. Sava Poljanec zomrel 6. novembra 1966 v Belehrade.
Druhým juhoslovanským pilotom v Slovenskom národnom povstaní bol major letectva Arsenij Boljevič, ktorý sa dostal na letisko Tri Duby podobným spôsobom a tak isto sa neskôr vrátil do radov juhoslovanského letectva. Narodil sa 19. augusta 1904 (Gornja Gorica neďaleko Podgorice) a zahynul pri autonehode v roku 1953. Pochovaný je v Belehrade.
Minister obrany SR udelil v roku 2014 Arsenijovi Bojlevičovi a Savovi Poljancovi Pamätnú medailu k 70. výročiu SNP in memoriam. Medaily odovzdal ich príbuzným veliteľ Vzdušných síl OS SR na slávnostnej spomienke pred areálom leteckej základne Zmiešaného krídla Sliač. Pred vstupom do areálu odhalili obom bojovníkom pamätnú tabuľu.
Použité zdroje:
Šumichrast, P.: Slovenský príbeh juhoslovanských letcov v dokumentoch 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR (1944). Vojenská história 1/2014
https://old.opensoaring.com/Blog/Blog_2017/blog_poljanec.html
https://old.opensoaring.com/Blog/Blog_2017/blog_poljanec1.html
Modrovich, J.: Tri Duby
http://aces.safarikovi.org/
https://www.mosr.sk/33363-sk/ucta-juhoslovanskym-povstaleckym-pilotom/
* * *
Zostavili: J. Ondrúšek a P. Baláž