INŠTRUKTOR PROTI ŽIAKOVI

Helmut Lipfert sa s uznaním vyjadroval o kvalitách rumunských pilotov. Musel ich však často krotiť kvôli ich temperamentu a prehnanej sebaistote. Obľúbenou činnosťou Rumunov boli nízke prelety ponad pristávaciu plochu. Počas jedného z preletov Sublocotenent aviator(Slt. av., poručík) Ion Dobran letel tak nízko, že zachytil končekmi vrtule o zem a na 2-3 centimetroch ju ohol. Podarilo sa mu však bezpečne pristáť a Lipfert, ktorý situáciu videl ho nazval „fakírom“. Táto prezývka mu ostala do konca kariéry.

Preškoľovanie Grupul 9 Vânätoare trvalo až do 23. októbra 1943, kedy nahradila na fronte Grupul 7 Vânätoare. Helmut Lipfert sa inštruktorskej práci venoval v období jún až september 1943, kedy bol odvelený naspäť k svojej domovskej 6./JG 52 a prevzal jej velenie. Neexistujú, alebo neboli nájdené spoločné fotky s Traianom Darjanom je však takmer isté že sa museli poznať osobne a v priebehu preškoľovania určite aj Lipfert vysvetľoval Darjanovi ovládanie Bf 109 a spôsob úspešného bojového použitia tejto stíhačky. Vo svojom denníku Lipfert uvádza, že aj napriek tomu, že už bol stíhacím esom s 9 víťazstvami, až inštruktorský post mu dodal sebaistotu v kabíne a počas neho sa dokonale zžil s Messerschmittom a tak isto s taktikou.

Ešte počas výcviku v auguste 1943 bolo 10 najlepších pilotov odoslaných ako doplnenie Grupul 7, ktorá bojovala na fronte a utrpela značné straty. Samotná Grupul 9 Vânätoare sa po preškolení dostala na východný front 23. októbra 1943, kedy bola presunutá na južné krídlo do Chersonskej oblasti (Ukrajina) na letisko Čaplinka. O tom, že situácia na fronte bola kritická svedčí fakt, že prvé bojové lety absolvovala skupina v ten istý deň ako priletela a večer už mala na konte 6 zostrelov.

Adj. Stag. av. Darjan sa najskôr predviedol haváriou pri vzlete 20. novembra 1943 kedy zišiel z dráhy a narazil do zaparkovaného Ju 52. Nehodu prežil bez vážnejšieho zranenia. Jeho prvý zostrel nesie dátum 22. február 1944, kedy zostrelil ako číslo kapitána Popescu-Ciocanela stíhací Jak. Ďalší stíhací Jakovlev zostrelil 10. marca 1943. 17. apríla 1943 sprevádzal opäť vo dvojici s Ciocanelom rumunské Ju 88. Zaútočila na ne skupina sovietskych La-5 a v nasledujúcom súboji obaja rumunský stíhači získali po jednom víťazstve. 28. apríla 1943 Darjan zostreľuje Jak-9. V tom čase už frontová línia prebiehala rumunským územím a okrem obrany proti silám VVS sa bránila obloha aj proti bombardérom a stíhačom USAF, ktorí útočili na rumunské ropné rafinérie a zásobníky. 24. júna 1944 si Darjan pripisuje zostrel štvormotorového Liberatora B-24 ** a s piatimi zostrelmi sa stáva esom. 9. júla 1944 počas doprovodu Ju 87 zostreľuje ďalší Jak. 26. júl 1944 sa stal „čiernou nedeľou“ pre Grupul 9 Vânätoare. 18 rumunských Messerschmittov štartuje proti hlásenej skupine asi dvadsiatich bombardérov. V skutočnosti však proti nim stoja stovky bombardérov sprevádzaných stíhačmi na strojoch P-38 Lightning a P-51 Mustang. Rumuni strácajú sedem lietadiel a štyroch mŕtvych pilotov. Nárokujú spolu 11 zničených lietadiel, pričom jeden P-38 Lightning je priznaný Darjanovi. 21. augusta 1944 zostreľuje stíhací Jak ako svoje 8. a posledné víťazstvo. Na druhý deň je v súboji so sovietskym La-5 zostrelený a so svojím Bf 109G-6, W. Nr. 163580, „žltá 6“ núdzovo pristáva na sovietskej strane línií. Je zajatý a jeho šťastím je, že už 23. augusta 1944 dochádza v Rumunsku k prevratu a všetky bojové akcie proti spojencom sú zastavené. 30. septembra 1944 sa Darjan opäť vracia k svojej jednotke.

Počas jesene a zimy 1944 poskytovali lietadlá ARR v podriadenosti 5. leteckej armády VVS hlavne podporu pozemným jednotkám postupujúcim územím Maďarska. Letecká aktivita Luftwaffe bol v toto období minimálna. Rumunská 1. a 4. armáda postupovala smerom na Slovensko a v polovici decembra 1944 začali rumunský letci operovať už aj nad jeho územím. Grupul 9 Vânätoare bola od 14. decembra 1944 umiestnená na letisku Miškovec a neskôr v priebehu februára sa presúva na územie Slovenska, konkrétne na letisko Lučenec.

Od konca januára 1945 útočí z priestoru Lučenca a Kokavy nad Rimavicou 4. rumunská armáda v spolupráci zo sovietskou 40. armádou, ktorých úlohou je zmocniť sa Detvy a Zvolena. Lietadlá ARR im poskytujú podporu. V tom čase je na letisku Piešťany umiestnená I/JG 53 zo svojím novým veliteľom Hauptmanom Helmutom Lipfertom. Tento ešte donedávna velil svojej starej 6./JG 52 avšak 15. februára 1945 bol vymenovaný za veliteľa celej prvej skupiny JG 53. Bývalý inštruktor z Tiraspolu má v tom čase na konte už 179 zostrelov. 20. februára 1945 sa presúva zo svojou skupinou z letiska Veszprém do Piešťan, odkiaľ má podporovať a kryť pozemné akcie v oblasti Zvolena. Hneď 22. februára 1945 zostreľuje nad Piešťanmi dvoch protivníkov (LaGG a Jak-3).