Stot. let. O. Ďumbala, veliteľ 1. frontovej garnitúry stíhacej letky 13, si uvedomoval fyzickú aj psychickú záťaž pilotov a žiadal Veliteľstvo vzdušných zbraní o obmenu personálu. Velenie túto požiadavku akceptovalo a od 1. apríla 1943 zriadilo výcvik na lietadlách Bf 109 v Piešťanoch. Absolventi výcviku vystriedali lietajúci personál 1. frontovej garnitúry. Trinásť frekventantov kurzu po výcviku vytvorilo 2. frontovú garnitúru letky 13. Veliteľom výcviku na Bf 109 sa stal veliteľ letky 12, stot. let. Jozef Páleníček. Vo funkcii ho 10. apríla 1943 vystriedal mjr. let. O. Ďumbala a stot. let. J. Páleníček bol ustanovený za veliteľa letky 13 v poli. O. Ďumbala zároveň zabezpečoval personálnu a materiálnu prípravu vystriedania letky 13 v poli.
Presun 2. frontovej garnitúry sa začal 23. júna 1943 vlakovým transportom zo železničnej stanice v Piešťanoch. Cieľovou stanicou bola letecká základňa Sarabuzy na Kryme, kde sa piloti od 29. júna 1943 preškoľovali na lietadlá Bf 109 vo verzii G-2. Po skončení teoretickej a praktickej školenia sa 2. júla 1943 presunuli dopravným lietadlom Ju 52 na letisko Anapa. Príslušníci 2. garnitúry absolvovali 2 až 3 zoznamovacie lety v operačnom pásme letky 13, vždy v sprievode niektorého zo skúsených pilotov 1. garnitúry. Letka už bola v tom čase vyzbrojená strojmi Bf 109 G-4. Prvý zostrel v rámci 2. frontovej garnitúry letky 13 zaznamenal skúsený pilot rtk. rtm. let. F. Hanovec dňa 22. júla 1943.
Keďže nepriaznivá situácia nemeckých vojsk na južnom úseku východného frontu pretrvávala, nemecké Hlavné veliteľstvo brannej moci vydalo v rozkaze zo 4. septembra 1943 nariadenie stiahnuť vojská z Tamaňského polostrova a posilniť obranu Krymu. V druhom septembrovom týždni 1943 došlo k dezercii viacerích príslušníkov letky 13, z toho 3 pilotov (rtk. Anton Matušek, čat. Ladislav Dobrovodský, čat. Alexander Gerič). Najmä zbehnutie rtk. A. Matušeka a čat. Geriča bolo prekvapivé, keďže patrili k najaktívnejším pilotom a na svojom konte mali 11, resp. 9 overených zostrelov. Uvedené skutočnosti viedli veliteľa letky 13, stot. let. J. Páleníčka, ku konštatovaniu, že morálny stav letky je silne nalomený a navrhol odvolanie letky z poľa. Reakcia nemeckých kompetentných orgánov na žiadosti velenia slovenskej armády nebola okamžitá, a tak letka 13 aj naďalej plnila úlohy v rámci II. skupiny 52. stíhacej eskadry. V čase od 12. do 18. septembra 1943 vykonala bojová časť letky 13 presun z letiska Anapa na letisko Tamaň. Sovieti pri postupe nasadili silné letecké zväzy, o bojové strety nebola núdza a na konto letky pribúdali ďalšie zostrely. Dňa 27. septembra 1943 vykonali na základe rozkazu príslušníci letky 13 presun na letisko Kerč. Presun personálu sa uskutočnil lietadlami Ju 52, automobily letky 13 boli na miesto nového pôsobenia presunuté loďami. Činnosť letky poznamenalo viacero havárií a núdzových pristátí v dôsledku poškodenia v boji a technickým poruchám. 12. októbra 1943 sa letka presunula z letiska Kerč na letisko Bagerovo, ktoré bolo jej poslednou anabázou. Dňa 28. októbra 1943 letku 13 vystriedala chorvátska 15. Kroat./JG 52.
Príslušníci 2. frontovej garnitúry si počas štvormesačného pobytu na fronte pripísali na svoje konto 60 overených vzdušných víťazstiev. Žiaden z príslušníkov lietajúceho personálu letky nebol v bojoch so sovietskym vojenským letectvom zabitý. Na sovietsku stranu zbehli traja stíhači, ktorí sa neskôr zapojili do československého zahraničného odboja. Väčšina z príslušníkov 2. frontovej garnitúry letky 13 sa pod velením stot. let. J. Páleníčka vrátila z východného frontu na Slovensko 12. novembra 1943.
Letecké základne používané II. frontovou garnitúrou letky 13
29.6.1943 – 2.7.1943 Sarabuzy Bf 109G
2.7.1943 – 12.9.1943 Anapa Bf 109G
12.9.1943 – 27.9.1943 Tamaň Bf 109G
27.9.1943 – 12.10.1943 Kerč Bf 109G
12.10.1943 – 28.10.1943 Bagerovo Bf 109G
Piloti II. frontovej garnitúry letky 13
stot. let. Jozef Páleníček – veliteľ letky
npor. let. Juraj Puškár – zástupca veliteľa letky
čtk. Rudolf Božik
čtk. Ľudovít Dobrovodský
čtk. Karol Geletko
čtk. Alexander Gerič
rtk. rtm. František Hanovec
rtk. Štefan Jambor
rtk. Augustín Kubovič
rtk. Gustáv Lang
čtk. Štefan Martiš
rtk. Anton Matúšek
rtk. František Melicháč
čtk. Štefan Ocvirk
čtk. Rudolf Palatický
Straty II. frontovej garnitúry letky 13
čtk. Ľudovít Dobrovodský (9.september 1943)
rtk. Anton Matúšek (9.september 1943)
Viacerí príslušníci II. frontovej garnitúry neboli vnútorne presvedčení o správnosti bojovať na strane Nemecka. A. Matúšek sa spolu s Ľ. Dobrovodským rozhodli preletieť k Sovietom. Matúšek a Dobrovodský vzlietli na strojoch Bf 109 G-4 dňa 9.9.1943 pôvodne na sprievodný let prieskumného lietadla. Po štarte z Anapy zamierili na sovietske územie, kde pristáli v blízkosti Novomalorosijskej. Obaja sa prihlásili k čs. vojsku v Sovietskom zväze.
čtk. Alexander Gerič (11. september 1943)
Po dezercii Matúšeka a Dobrovodského bol Alexander Gerič vzhľadom na svoje názory pre vedenie nespoľahlivým, preto mu pozastavili operačnú činnosť. Napriek tomu sa mu 11. septembra 1943 podarilo spolu s mechanikom Vincentom Tkáčikom (ktorého schoval do trupu stíhačky) preletieť na stroji Bf 109 G-4 „žltá 2“ na sovietsku stranu. Oficiálne bol však vedený ako zostrelený nepriateľom v priestore Novorossijsk. Obaja zbehovia sa prihlásil k čs. vojsku v Sovietskom zväze.