Ján Ambruš

Vojenskú kariéru začal ako poručík v delostreleckých jednotkách novovzniknutého Československa. V marci 1925 bol odoslaný do kurzu leteckých delostreleckých pozorovateľov. Po absolvovaní základných a zdokonaľovacích kurzov postupne nastúpil službu v 3. leteckom pluku v Nitre, neskôr v 1. a 6. leteckom pluku v Prahe-Kbeloch. V roku 1929 absolvoval pilotný výcvik a neskôr aj kurz pilotov stíhacích lietadiel. V septembri 1931 sa stal veliteľom 43. letky kbelského pluku. V tom období dosiahol hodnosť štábneho kapitána. Postupne sa vypracoval na jedného z najznámejších československých letcov. V roku 1933 bol vedúcim prvej akrobatickej skupiny československého letectva. V júni 1934 obsadil 8. miesto na neoficiálnych majstrovstvách sveta v leteckej akrobacii vo francúzskom Vincennes, umiestnenie zopakoval na olympijských hrách v roku 1936 v Berlíne. V júli 1935 bol povýšený do hodnosti majora letectva, čím sa stal hodnostne najvyššie postaveným čs. letcom slovenskej národnosti. Zároveň sa venoval aj diaľkovým letom, kde dosiahol pozoruhodné úspechy: v auguste 1934 získal na stroji Aero A-200 4. miesto v medzinárodných pretekoch Challenge International de Tourisme, rovnaké umiestnenie dosiahol na lietadle Zlín Z-XII v pretekoch medzi oázami Egypta v roku 1937. Najvýraznejším úspechom však bolo vytvorenie svetového diaľkového rekordu v kategórii dvojmiestnych športových lietadiel, keď v máji 1938 s lietadlom Tatra T-101 spolu s mechanikom V. Matenom preletel z Prahy-Ruzyne do sudánskeho Chartúmu. Po rozbití Československa v marci 1939 sa vrátil na Slovensko, kde bol povýšený na plukovníka a poverený velením slovenských Vzdušných zbraní. Na vlastnú žiadosť však odišiel do výslužby.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k československému odboju a cez Juhosláviu sa dostal do Francúzska. Od apríla 1940 sa zúčastnil výcviku čs. letcov na francúzskych stíhačkách na základni Chartres. Po napadnutí Francúzska sa podieľal na obrane letiska ako príslušník Escadrille légere de défense Chartres, lietal na strojoch Bloch MB.151 a Morane Salunier MS.406. Stal sa tak jediným slovenským pilotom, ktorý aktívne bojoval v radoch Armée de l’air v Bitke o Francúzsko.