* 4. december 1916 Torrington (USA)
† 22. august 1995 Trnava
Ako syn slovenských emigrantov sa z amerického štátu Connecticut s rodinou vrátil do Uble na východnom Slovensku v roku 1923. Vojenskú kariéru začal v októbri 1936, kedy nastúpil do Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe, do oddielu pozorovateľov v rámci Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. Po jej absolvovaní bol v júli 1937 v hodnosti slobodník ašpirant premiestnený k letke 6 leteckého pluku 1 v Miloviciach. Na desiatnika ašpiranta bol povýšený v septembri 1937. Od októbra 1937 do augusta 1938 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach a bol menovaný do dôstojníckej hodnosti. Ako poručík letectva následne nastúpil k letke 8 leteckého pluku 2 vo Vyškove. Rozpad Československa v marci 1939 ho zastihol počas aplikačného kurzu v Prostějove.
Po premiestnení na Slovensko bol zaradený do slovenskej brannej moci a nastúpil k leteckému pluku do Piešťan. Tu pôsobil ako veliteľ fotografickej čaty leteckého pluku. V auguste 1940 bol ako nadporučík letectva premiestnený do leteckej školy ako učiteľ leteckej fotografie a veliteľ fotočaty. Škola bola z Piešťan premiestnená do Trenčianskych Biskupíc (1940) a napokon do Banskej Bystrice (1943). V septembri 1942 bol zaradený do pilotného výcviku. Pilotom letcom bol menovaný v júni 1944. Začiatkom augusta 1944, po úlete stot. Ľ. Kozu do ZSSR, prevzal po ňom v Leteckej škole velenie cvičnej letky.
Po vypuknutí Povstania 29. augusta 1944 bol v Banskej Bystrici prijatý do 1. čs. armády na Slovensku. Na letisku Tri Duby bola sformovaná Kombinovaná letka a 1.9.1944 bol ustanovený za jej veliteľa. Neskôr mu k tejto funkcii pribudla aj funkcia veliteľa letiska. Okrem veliteľskej a organizačnej práce pri zabezpečovaní činnosti letky, letiska a leteckého vzdušného mostu zo ZSSR, vykonal aj 10 bojových letov, zameraných na prieskum, ako aj útoky na pozemné ciele.
15. septembra 1944 absolvoval náročný bojový let na Letove Š-328.223 na pozícii pozorovateľa. Ako pilot s ním letel rtk. J. Goralík. Pri Vrútkach objavili postavenie nemeckej protilietadlovej obrany, na ktoré úspešne zaútočili bombami. Napriek utŕženým zásahom do krídel a zadnej časti trupu pokračovali v prieskume. Pri Šútove narazili na nemecké tanky, na ktoré zaútočili palubnými zbraňami. Ich pozíciu spolu s náčrtom situácie na exponovaných úsekoch vo forme správy zhodili na nádvorie kasární v Dolnom Kubíne. Pri spiatočnom lete narazili na jednotky nemeckej 178. tankovej divízie Tatra a ostreľovali pechotu postupujúcu za tankom.
20. septembra 1944 sa začala séria náročných zásobovacích letov, kedy do priestoru Párnickej doliny na Orave dopravovali letci Kombinovanej letky zásoby obkľúčenej skupine mjr. D. Jamrišku. Piloti pristávali v úzkych a krátkych dolinách, do ktorých sa na ľahkých cvičných strojoch Praga E-39 a Heinkel He 72 spúšťali špirálovým letom. M. Šinglovič sa na strojoch Š-328 a E-39 ako pozorovateľ zúčastnil viacerých zásobovacích letov.
Začiatkom októbra 1944 bol povýšený do hodnosti kapitána letectva. 13. októbra 1944 bol M. Šinglovič presunutý na palube transportného Li-2 do ZSSR. Velenie Kombinovanej letky odovzdal npor. let. V. Kriškovi.
Koncom októbra 1944 bol prijatý do čs. armády v ZSSR a zaradený do leteckej výcvikovej skupiny. Ešte koncom októbra absolvoval prvé lety so sovietskym inštruktorom na stroji Iljušin Il-2U. začiatkom decembra 1944 bol ustanovený za veliteľa 3 perute 3. čs. bitevného leteckého pluku. Jednotka sa koncom januára 1945 stala súčasťou 1. čs. zmiešanej leteckej divízie. V praktickom leteckom výcviku pokračoval s prestávkami, ktoré si vynútilo nepriaznivé počasie, až do marca 1945, kedy absolvoval preskúšanie.
Začiatkom apríla 1945 vykonali čs. posádky na strojoch Il-2m3 ostré streľby spojené s bombardovaním a 1. čszld sa presunula na letisko Poręba. Odtiaľ letci útočili na nemecké ciele počas bojov v priestore Opavy, Moravskej Ostravy a Tešína. V rámci 3. čsblp viedol M. Šinglovič letcov 3. perute. Po skončení bojov sa divízia v polovici mája 1945 presunula do vlasti.
Po vojne pokračoval vo vojenskej službe, v rokoch 1945-1950 pôsobil vo funkcii náčelníka štábu 4. leteckej divízie, neskôr na Ministerstve národnej obrany, veliteľstve letectva v Prahe a ďalších funkciách. Do výslužby odišiel v roku 1972 v hodnosti plukovníka letectva. Zomrel v roku 1995 v Trnave, pochovaný je v Piešťanoch.
Vyznamenania: československé – 2x Čs. vojnový kríž 1939, 2x Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad SNP I. tr., Za zásluhy 1. st., Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR; sovietske – Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945 a ďalšie.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Modrovich, J., 2019: Tri Duby (ed. P. Šumichrast)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Stanislav, J., 1988: Mikuláš Šinglovič (Hlas revoluce č.34)
www.valka.cz
FB skupina Carpatho-Rusyns Everywhere! (www.facebook.com)
Foto: VHÚ Bratislava
Foto: VHÚ Bratislava