* 2. február 1915 Pardubice
† 9. november 1944 Železné (osada, v súčasnosti súčasť obce Partizánska Ľupča)
Leteckú kariéru začal v roku 1936 elementárnym pilotným výcvikom v rámci akcie 1000 nových pilotov, ktorý absolvoval vo Východočeskom aeroklube v Pardubiciach. Na vojenskú službu nastúpil do Brna, počas ktorej absolvoval aj školu pre dôstojníkov v zálohe. Slúžil v leteckom pluku 5 a dosiahol hodnosť čatára ašpiranta. Po nemeckej okupácii Čiech a Moravy odišiel v auguste 1939 do zahraničného odboja.
Z Poľska sa začiatkom septembra 1939 preplavil do Francúzska, kde krátko slúžil v Cudzineckej légii. Po vypuknutí vojny sa v októbri 1939 v Agde prihlásil do čs. zahraničného vojska. V La Rochelle a Étampes absolvoval ďalší letecký výcvik, vrátane kurzu palubného strelca v Tours, do bojov však nezasiahol. V júni 1940 bol menovaný podporučíkom letectva. Po kapitulácii Francúzska v júni 1940 evakuoval do Veľkej Británie.
V júli 1940 bol v britskej hodnosti Pilot Officer prijatý do dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva (RAF VR) a zaradený do čs. depa v Cosforde. Operačný výcvik absolvoval od septembra 1940 v rámci 6. OTU v Sutton Bridge. Vo februári 1941 bol zaradený k 601. stíhacej peruti RAF. V júni 1941 bol premiestnený k 2. AOS (škola pre leteckých pozorovateľov) v Millom. V júli 1941 bol povýšený do hodnosti Flying Officer a premiestnený k 9. AGS (strelecká škola) v Llandwrog. Ďalší operačný výcvik absolvoval od novembra 1941 v 55. OTU v Ushworth. V januári 1942 bol premiestnený k 19. stíhacej peruti RAF a svoje pôsobenie v RAF zakončil v radoch 310. čs. peruti, kde slúžil od apríla 1942 do februára 1944. V septembri 1942 bol povýšený do hodnosti Flight Lieutenant. Ako stíhač doprevádzal spojenecké bombardéry, hliadkoval nad lodnými konvojmi, zúčastnil sa vzdušného krytia pri vylodení v Dieppe (august 1942) a útokov na pozemné ciele v okupovanej Európe.
V novembri 1943 bol zaradený do skupiny čs. letcov, ktorá bola vybraná na presun do ZSSR. Nahradil pôvodne vybraného F/Sgt J. Štivara, ktorý bol zo zoznamu vyradený zo zdravotných dôvodov. Po prepustení zo zväzku RAF VR vo februári 1944 odcestoval so skupinou S/L F. Fajtla cez Stredomorie a Blízky východ do Sovietskeho zväzu.
V máji 1944 bola z príslušníkov skupiny na základni Ivanovo vytvorená 128. čs. samostatná stíhacia peruť. Po preškolení na sovietsku leteckú techniku bola jednotka na letisku Kubinka transformovaná na 1. čs. stíhací letecký pluk, vyzbrojený stíhačkami Lavočkin La-5FN. R. Borovec bol zaradený do 2. perute (v literatúre označovaná aj ako letka) v hodnosti poručíka letectva.
Po vypuknutí Povstania na Slovensku sa 1. čs. stíhací letecký pluk 17. septembra 1944 presunul na povstalecké improvizované letisko pri Zolnej. Por. let. R. Borovec vyštartoval na prelet v kabíne La-5FN č. 95. Pri medzipristátí na letisku Krosno sa mu zavrel podvozok a s poškodeným strojom nemohol ďalej pokračovať. Na Slovensko tak preletel na palube dopravného Lisunova Li-2. Dramatický operačný let absolvoval už 20. septembra 1944. V ten deň sa zúčastnil v rámci štvorčlenného roja vedeného ppor. let. L. Šromom útoku na mínometné a delostrelecké postavenia nemeckej skupiny SS Schill v oblasti osady Majzel severne od Prievidze. La-5FN č. 23, ktorý pilotoval, bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou a s ťažkosťami ho dotiahol na letisko Tri Duby, kde núdzovo pristál bez podvozku. Rozsah poškodenia lietadla vylučoval opravu a stroj bol vyradený zo stavu 1. čsslp. Z tohto letu sa nevrátil ppor. let. F. Vaculík, ktorý sa tak stal prvou obeťou počas bojového nasadenia pluku. R. Borovec, ako príslušník 2. perute, vykonával najmä útoky na pozemné ciele protivníka. Na konci operačného nasadenia pluku v polovici októbra 1944 mala 2. peruť z pôvodne desiatich len štyroch pilotov.
Po potlačení Povstania bolo 25. októbra 1944 na odlet späť na sovietske územie pripravených 12 letuschopných Lavočkinov. R. Borovec mal pridelený stroj s č. 65. Veliteľ 2. perute F. Chábera však počas rolovania zapadol, zlomila sa podvozková noha a nalomilo krídlo. Na odlet tak použil stroj, na ktorom mal letieť R. Borovec. Ten sa pripojil k pozemnému sledu, ktorý ustúpil do hôr. Medzitým bol v neprítomnosti koncom októbra 1944 povýšený na nadporučíka letectva. Skupina vyše 30-tich českých, slovenských a sovietskych vojakov pod velením škpt. S. Rejthara po likvidácii neletuschopných lietadiel, materiálu a dokumentov na Troch Duboch ustúpila do Nízkych Tatier. R. Borovec padol 9. novembra 1944 pri prestrelke s nemeckými jednotkami pri osade Železné (Železnô), južne od Nemeckej Ľupče. Po vojne boli jeho pozostatky exhumované a prenesené do rodných Pardubíc, kde bol v decembri 1945 pochovaný. V roku 1991 bol in memoriam povýšený do hodnosti plukovníka letectva.
Vyznamenania: československé – Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenská pamätná medaila so štítkami Francúzsko/Veľká Británia/ZSSR, Rad SNP I. tr.
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Rajlich, J. a Režná, J., 2012: Generál Fajtl
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Hrdinové válečného nebe (www.facebook.com/warskysheroes)
www.valka.cz
Wikipedia (cs.wikipedia.org)
Foto: archív L. Valouška (https://michalov.cz)