* 8. marec 1922 Myjava
† 17. júl 2002 Toronto (Kanada)
Do zahraničného odboja sa rozhodol odísť ešte ako študent gymnázia v apríli 1940. Cez Maďarsko, Juhosláviu, Turecko a Libanon sa dostal do Francúzska. Z Marseille viedla jeho cesta do Agde, kde v máji 1940 vstúpil do čs. armády a bol zaradený do Pešieho pluku 1 v Montagnacu.
Po napadnutí Francúzska sa s jednotkou zúčastnil obranných bojov v oblasti SV od rieky Marny. 19. júna 1940 bol v oblasti La Chapelle zranený a padol do nemeckého zajatia. Po pobyte vo viacerých zajateckých táboroch bol nakoniec v auguste 1941 umiestnený v kasárňach Carnot v Bourges, kde bol nasadený na práce na miestnom letisku. V októbri 1940 sa mu podarilo s troma ďalšími zajatcami utiecť. Cez Agde sa dostali do Marseille. Z neokupovanej časti Francúzska sa prvýkrát pokúsil v skupine s ďalšími utečencami dostať do Španielska v marci 1941. Útek sa nepodaril a po internácii v tábore Camp de Gurs sa o to pokúsil opäť v máji 1941, tentoraz vo dvojici s V. Břečkom. Dobrodružná cesta cez Pyreneje sa skončila v júni 1941 internáciou španielskymi úradmi a v júli 1941 boli umiestnení v tábore Miranda del Ebro. Vďaka britskej intervencii boli z tábora odoslaní na britské veľvyslanectvo v Madride a z Gibraltaru sa v septembri 1941 preplavili na lodi HMS Leinster do anglického Liverpoolu.
V čs. leteckom depe vo Wilmslow bol v októbri 1941 prijatý do dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva (RAF VR) v britskej hodnosti AC2. Vo februári 1942 začal rádiotelegrafický výcvik v No.1 Signal School v Cranwelli. Následne absolvoval v júni a júli 1942 aj výcvik palubného strelca v No.8 Air Gunners School v Evantone. V júni 1942 bol povýšený do hodnosti LAC a v júli 1942 do hodnosti Sergeant. Operačný výcvik absolvoval od augusta do novembra 1942 v No. 1429 COTF vo Woolfox Lodge na strojoch Vickers Wellington v kurze č.10 v posádke Sgt K. Kopala. Koncom novembra 1942 bol zaradený k 311. čs. peruti RAF ako rádiotelegrafista/palubný strelec (WOP/AG). V tom čase peruť operovala zo základne Talbenny v rámci Pobrežného veliteľstva RAF a vykonávala najmä protiponorkové hliadky v severnom Atlantiku.
Na svoj prvý operačný let vyštartoval na palube Wellingtona Mk.Ic 4. januára 1943 v posádke F/Sgt J. Irwinga. Následne sa preškolil aj na používanie radaru ASV. Jeden z úspešných letov absolvoval 21. marca 1943 v posádke F/Sgt M. Styblíka, kedy na palube Wellingtona Mk.Ic (Z1147, Q) v oblasti asi 400 km západne od francúzskeho prístavu Lorient na radare ASV zachytil kontakt. Ten bol následne vizuálne identifikovaný ako nemecká ponorka, na ktorú okamžite zaútočili. Úspešnosť zásahu potvrdila olejová škvrna a trosky, ktoré sa na hladine objavili po zvrhnutí série hlbinných bômb.
Na strojoch Vickers Wellington absolvoval 13 operačných letov. Od mája do augusta 1943 sa peruť na základni Beaulieu preškolila na štvormotorové stroje Consolidated Liberator. V júli 1943 bol povýšený do hodnosti Flight Sergeant. Na Liberatoroch odlietal M. Jakubec ďalších 54 misií, prvú 25. augusta 1943 na stroji Liberator GRV v posádke F/Sgt K. Kopala. V rámci nasadenia u 311. čs. perute tak celkom odlietal úctyhodných 67 bojových letov v trvaní 758 hodín. Počas operačného nasadenia stihol aj dokončenie štúdia v rámci Československej štátnej školy v Llanwrtyd vo Walese, zakončeného maturitou v marci 1944. V júli 1944 bol povýšený do hodnosti Warrant Officer.
Po skončení operačného turnusu bol koncom januára 1945 prevelený k Dopravnému veliteľstvu. Pôsobil v rámci 24. perute na základni Hendon a lietal na pozícii telegrafistu na strojoch Anson a Dakota. Neskôr lietal v 147. peruti so základňou v Croydone, najmä do oslobodených európskych destinácií.
Po skončení vojny pokračoval v službe u Dopravného veliteľstva a začal lietať aj do Československa. Definitívne sa do vlasti vrátil ako pasažier na palube Dakoty 147. perute 17. augusta 1945. V rámci obnoveného čs. letectva pôsobil v Leteckej dopravnej skupine. Z armády odišiel v máji 1946 v hodnosti podporučíka letectva. Neskôr pôsobil ako operačný dôstojník v Pan American Airways a od februára 1947 ako rádiotelegrafista v Československých aerolíniách. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 využil v októbri 1948 príležitosť na druhý útek do exilu. Skupina utečencov, v ktorej bol aj M. Jakubec s rodinou, uskutočnila únos Dakoty, letiacej na pravidelnej linke z Košíc do Prahy. Lietadlo po prelete hraníc pristálo v Mníchove. Až do roku 1953 žil a pracoval vo Veľkej Británii. Nakoniec sa usadil v kanadskom Toronte. Aktívne sa zapájal do činnosti krajanských organizácií. V roku 1991 bol ministrom obrany ČSFR povýšený na podplukovníka letectva vo výslužbe.
Vyznamenania: francúzske – Croix du Combattant Volontaire 1939-1945, Croix du Combattant, Médaille des Évadés, Insigne des Blessés de Guerre; československé – 3x Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenská pamätná medaila, Za zásluhy 1. st.; britské – 1st Conduct Badge, The 1939-1945 Star
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Jakubec, M., 1997: Na zemi i nad morom
Hurt, Z. a Rail, J., 2023: Pod křídly RAF v druhém exilu, 2. diel
Pajer, M., 2020: S Wellingtony nad Biskajem
Pajer, M., 2020: Nad moři a oceánem
Vojenský ústřední archiv (www.vuapraha.cz)
Operations Record Book (311. peruť RAF)
Free Czechoslovak Air Force Associates (fcafa.com)
Letec Milan Jakubec, slúžiaci v britskej RAF, by oslávil 100 rokov (TASR,www.teraz.sk, 2022)
Foto: zbierka B&E Kudláček via T. Dolezal – www.fcafa.com