Ján Lazar

* 22. apríl 1916 Nagymagasfalu (v súčasnosti Vysoká pri Morave)
† 8. jún 1984 (?) Austrália
Leteckú kariéru začal v roku 1937 absolvovaním elementárneho pilotného výcviku v Aeroklube Masarykovej leteckej ligy v Zlíne, kde v tom čase pracoval. V tom istom roku narukoval do čs. armády k leteckému pluku 3. V Piešťanoch absolvoval od novembra 1937 do januára 1938 poddôstojnícku školu. Následne nastúpil v rámci LP3 do Pilotnej školy II., kde absolvoval vojenský výcvik na dvojmiestnych lietadlách. Od augusta 1938 bol pridelený k letke 64.
 
Po rozbití ČSR v marci 1939 sa stal v hodnosti desiatnika príslušníkom slovenskej brannej moci. V letke 64 pôsobil ako výkonný rotmajster. So skupinou odbojovo zmýšľajúcich príslušníkov letectva sa rozhodol pre útek do zahraničia. Skupina 8 letcov a leteckých špecialistov (piloti J. Lazar, I. Gablech, J. Kaňa a J. Hrala, pozorovateľ-strelec F. Knotek, strelec K. Valach, rádiotelegrafista J. Řehák a hlavný mechanik letky Ľ. Ivanič) uleteli z piešťanského letiska 7. júna 1939. Na najväčší hromadný útek v dejinách slovenského letectva použili 4 lietadlá (tri Letovy Š-328 a jedno Aero Ab-101). J. Lazar pilotoval Letov Š-328.344, na mieste pozorovateľa sedel čat. F. Knotek. Po nahodení motora zabudli odpojiť fľašu so stlačeným vzduchom, takže ju vliekli za štartujúcim lietadlom, kým sa neodtrhla. Letovy pristáli po troch hodinách letu na letisku Dęblin v Poľsku. Aero, ktoré pilotoval J. Hrala, sa nad Tatrami v skupine neudržalo a pilot s ním pristál v Krakove. V roku 1942 bol J. Lazar, ako aj ostatní utečenci, v neprítomnosti odsúdený slovenským vojenským súdom za zbehnutie a vyzvedačstvo.
7. júna 1939 sa odohral najväčší hromadný úlet slovenských pilotov do zahraničia. J. Lazar pilotoval Letov Š-328.344, na mieste pozorovateľa sedel čat. F. Knotek. Letov Š-328.342 v kamufláži Četníckych leteckých hliadok pilotoval I. Gablech. Skupina Letovov pristála po trojhodinovom lete v poľskom Dębline.
Začiatkom júla bol spolu s ostatnými prijatý do poľského letectva a zaradený ako inštruktor v Centrum Wyszkolenia Lotnictwa nr 1 v Dębline. V septembri 1939 sa zúčastnil obrany Poľska. Skupina poľských a československých letcov ustupovala pred nemeckými vojskami smerom na východ. V malých skupinách sa pokúsili dostať do Rumunska. Skupina, v ktorej bol J. Lazar, bola 18. septembra 1939 zajatá Sovietmi. Internácia trvala až do februára 1941.
 
Na konzuláte v palestínskej Haife (v tom čase pod britskou správou) sa v marci 1941 prezentoval v hodnosti čatára čs. armády, odkiaľ sa v júli 1941 preplavil do Veľkej Británie. Do Dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva (VR RAF) bol prijatý 25. júla 1941 vo Wilmslow v britskej hodnosti AC2. Zakrátko bol povýšený do hodnosti LAC a Sergeant. Vo februári 1942 bol premiestnený do čs. depa v St. Athane. V apríli a máji 1942 absolvoval letecký výcvik na dvojmotorové lietadlá v No.3 SFTS (Service Flying Training School). Od augusta do novembra 1942 absolvoval operačný výcvik v No. 1429 COTF (Czechoslovak Operational Training Flight) na lietadlách Vickers Wellington v rámci kurzu č.10 ako pilot v posádke č. 19. Koncom novembra 1942 bol zaradený k 311. čs. bombardovacej peruti RAF v rámci Pobrežného veliteľstva.
 
V rámci 311. perute odlietal 12 operačných letov ako druhý pilot na strojoch Vickers Wellington. V marci 1943 bol povýšený do hodnosti Flight Sergeant. Po preškolení na štvormotorové bombardéri Consolidated Liberator (jún-august 1943) odlietal ďalších 42 operačných letov. Najskôr ako druhý pilot a od januára 1944 ako kapitán lietadla. V decembri 1943 bol povýšený do hodnosti Warrant Officer a v decembri 1944 menovaný do britskej dôstojníckej hodnosti Pilot Officer. Celkom absolvoval 54 operačných letov (predovšetkým protiponorkových hliadok) v severnom Atlantiku, najmä nad Biskajským zálivom a Severným morom.
Liberator GRVI (BZ984, F), na ktorom W/O J. Lazar ako kapitán posádky absolvoval 13-hodinovú protiponorkovú hliadku 21. marca 1944 (druhý pilot F/Sgt J. Beneš, navigátor P/O J. Novák, rádiotelegrafista W/O F. Sadil, rádiotelegrafisti-strelci F/Sgt J.Bílek, Sgt V. Leitensdorfer, Sgt A. Nebesáček a palubný mechanik Sgt K. Heřman). Ako kapitán posádky absolvoval od januára 1944 do mája 1945 celkom 23 letov. Autor bokorysu: Karel Höll - Hrdinové válečného nebe (www.facebook.com/warskysheroes).

Po skončení vojny sa v rámci 311. perute podieľal na leteckom moste pri preprave osôb a materiálu z Veľkej Británie do ČSR. 21 Liberátorov perute vykonalo od júla do decembra 1945 celkom 224 letov do vlasti. V máji 1945 bol menovaný podporučíkom čs. letectva a v júni 1945 povýšený do britskej hodnosti Flying Officer.

Od júla do decembra 1945 bol organizovaný letecký most na prepravu pasažierov a materiálu do oslobodenej vlasti, na ktorom sa zúčastňovali aj lietadlá 311. perute. 28. augusta 1945 F/O J. Lazar pilotoval Liberator GRVI (KG867, PP-N) z Manstonu do Prahy a späť. Autor bokorysu: Karel Höll - Hrdinové válečného nebe (www.facebook.com/warskysheroes).
V činnej službe v armáde zotrval do februára 1946. Neskôr pôsobil v zahraničí, určitý čas pracoval v Afrike (Keňa). Zomrel v Austrálii v roku 1984. V roku 1991 bol in memoriam povýšený na plukovníka letectva.
 
Vyznamenania: československé – Čs. vojenská pamätná medaila, Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojnový kríž 1939, Za zásluhy 1. st.; britské – Good Conduct Badge 1st Class, The 1939-1943 Star; poľské – Krzyż Walecznych
 
Zostavil: Peter Baláž
 
Použité zdroje
Súdny, B., 2002: Úlet osemčlennej skupiny slovenských vojenských letcov z Piešťan do Poľska dňa 7. júna 1939 (UCM Trnava)
Vojenský ústřední archiv (www.vuapraha.cz)
Operations Record Book (311. peruť RAF)
Havlíček, K., 2025: Václav Leitensdorfer – Z Rovenska přes Indii do 311. čs. perutě RAF
Pajer, M., 2020: Nad moři a oceánem.
Rajlich, J., 2005: Na nebi hrdého Albionu 1945-1946
Free Czechoslovak Air Force (https://fcafa.com)
Slováci v RAF 1939–1945 (https://slovacivraf.sk)
www.valka.cz
Foto: archív M. Herčúta