* 4. september 1921 Častá
† 4. jún 1992 Modra
Leteckú kariéru začal v roku 1939 ako športový pilot v piešťanskom aeroklube. V januári 1940 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k leteckému pluku v Piešťanoch. Absolvoval základný výcvik a od februára do apríla 1940 aj poddôstojnícku školu. Od mája 1940 do januára 1941 absolvoval základný pilotný výcvik v Leteckej škole v Piešťanoch a neskôr v Trenčianskych Biskupiciach, najmä na strojoch Praga E-39 a Praga E-241. Pokračovací pilotný výcvik absolvoval od februára do augusta 1941 už aj na bojovom stroji Letov Š-328.
Po povýšení na desiatnika bol zaradený do kurzu pre pilotov jednomiestnych lietadiel, kde absolvoval stíhací výcvik. Výcvik prebiehal v školnej letke Leteckej školy od augusta 1941 do júna 1942. Frekventanti kurzu tu lietali na strojoch Praga E-241, Avia Bš.122, Avia B.34 a Avia B.534. V januári 1942 bol prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania a povýšený na čatníka. Po výcviku bol zaradený k stíhacej letke 12 v Spišskej Novej Vsi.
Prvé bojové nasadenie absolvoval na východnom fronte v rámci stíhacej letky 11, kam bol zaradený od apríla 1943. Letka plnila v rámci Skupiny vzdušných zbraní úlohy na podporu Zaisťovacej divízie a vykonávala protipartizánske akcie na území Ukrajiny a Bieloruska. Krátko pred návratom na Slovensko viedol 18. októbra 1943 roj Avií B.534. Avia čtk. R. Mitošinku bola zasiahnutá protilietadlovou paľbou a pilot bol nútený núdzovo pristáť na území ovládanom partizánmi. Vzhľadom na nevhodný terén sa F. Bošmanskému nepodarilo pri Mitošinkovi pristáť a dopraviť ho do bezpečia. Ten bol najskôr zajatý bieloruskými partizánmi a neskôr zaradený do slovenského partizánskeho oddielu.
Po návrate na Slovensko sa vrátil k letke 12 a bol povýšený na rotníka. V januári 1944 bol premiestnený opäť k letke 11 do Piešťan. Letka sa mala prezbrojiť na lietadlá Junkers Ju 87. Či F. Bošmanský absolvoval preškolenie na tento typ nie je známe.
Po vypuknutí Povstania sa v skupine stot. let. I. Haluzického presunul 29. augusta 1944 na slobodné územie. V rámci 1. čs. armády bol zaradený do 1. roty motorizovaného práporu Haluzický. Prápor tvoril zálohu veliteľa 1. čs. armády na Slovensku a postupne bol nasadený do bojov pri Hronskom Beňadiku, Zlatých Moravciach, Čremošnom, Martine a Sučanoch. 10. októbra 1944 bol s ďalšími letcami z Troch Dubov letecky presunutý na sovietske územie.
Po bezpečnostnej previerke bol prijatý do čs. branej moci v hodnosti rotného a zaradený do leteckého výcvikového strediska v Przemyśli, kde sa preškolil na sovietsku techniku. Od januára 1945 bol príslušníkom 1. čs. stíhacieho leteckého pluku v rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie. Ako pilot Lavočkina La-5FN sa zúčastnil bojov v rámci Ostravskej operácie, absolvoval 5 operačných letov. 28. apríla 1945 pri návrate z bojového letu počas pristátia havaroval. Pilot vyviazol s ľahkým zranením, stíhačka však bola na odpis. Koniec vojny ho zastihol na letisku Poręba, odkiaľ sa vrátil do ČSR.
Po vojne ostal v armáde, slúžil v Piešťanoch a neskôr v Košiciach. V júni 1945 bol menovaný rotmajstrom letectva, v auguste 1946 bol povýšený na štábneho rotmajstra letectva. Od februára 1947 pôsobil v Leteckej vojenskej akadémii v Hradci Králové ako učiteľ lietania.
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 bol najskôr odoslaný na dovolenku a od júla 1949 preradený do zálohy. Krátko pôsobil v aeroklube v Rimavskej Sobote ako učiteľ lietania. Potom, čo mu zakázali lietať, sa rozhodol 8. novembra 1949 ilegálne opustiť republiku. Pokus o útek na športovom lietadle Piper Cub spolu s D. Reptišom však nebol úspešný. Pre poruchu motora museli pristáť v Sovietmi okupovanej časti Rakúska a boli zaistení rakúskou bezpečnosťou, ktorá ich odovzdala sovietskym orgánom. F. Bošmanský bol odsúdený na 15 rokov väzenia. V roku 1958 bol podmienečne prepustený. Ako politicky nespoľahlivý sa za mreže opäť nakrátko dostal v roku 1964. Čiastočnej rehabilitácie sa dočkal až po novembri 1989. Zomrel v roku 1992 v Modre, pochovaný je v Častej.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st.; československé – Čs. vojenský kríž 1939, 2x Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad SNP 2 tr., Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR; sovietske – Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945
Zostavil: Peter Baláž
Použité zdroje
Šumichrast, P., 2024: Z vojnového pilota „nepriateľ ľudovo-demokratického Československa“. Životné osudy letca Františka Bošmanského (Vojenská história 4/2013)
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Spolek pro vojenská pietní místa (www.vets.cz)
www.valka.cz
Gonzo Aviation (www.gonzoaviation.com)
Bursa, S., 2020: Letka 13
Konzultácie: E. Nitschneider