Dňa 20. augusta 1943 vznikol na základe rozkazu Veliteľstva vzdušných zbraní stíhací hotovostný roj so základňou vo Vajnoroch. Hlavnou úlohou jednotky bolo zabezpečovať vzdušnú ochranu hlavného mesta a územia republiky. Prvým veliteľom sa stal zvk. rtm. František Cyprich. Výzbroj spočiatku pozostávala zo štvorice Bf 109 E a personál tvorili skúsení piloti, operačne nasadení na východnom fronte v rokoch 1942-1943 v rámci letky 13. V novembri 1943 prevzal vedenie hotovostného roja npor. let. Vladimír Kriško. V januári 1944 bola jednotka doplnená o ďalších veteránov z východného frontu a po reorganizácii premenovaná na pohotovostnú letku. Stíhaciu výzbroj v tom čase tvorilo 11 Bf 109 E a 3 Avie B.534. Vzhľadom na zastaranosť letového parku Ministerstvo národnej obrany v januári a februári 1944 vyjednalo a podpísalo zmluvu na dodávku moderných strojov Bf 109 G-6. Zároveň s prezbrojením na nové stroje bola letka včlenená do protivzdušnej obrany Ríše.
13. apríla 1944 vyštartovali z Piešťan na poplach dve dvojice slovenských stíhačov. Americké bombardovacie zväzy v tom čase už opúšťali vzdušný priestor Bratislavy. Dvojica rtk. rtm. F. Hanovec a rtk. R. Božik počas letu narazili na nemecký Bf 110 G-2 od jednotky 4./ZG 1, ktorého strelec zahájil na slovenských stíhačov paľbu, omylom ich považoval za Američanov. Rtk. Božik paľbu opätoval a Bf-110 sa po zásahoch zrútil. Pilot zahynul, strelec sa zachránil na padáku. Séria omylov pri tomto incidente vyvrcholila priznaním zostrelu amerického B-24 Liberator.
Letka sa v máji 1944 oficiálne presunula na letisko Piešťany. V súvislosti s pripravovaným povstaním a plánom zachovať lietadlá na tento účel mali piloti neoficálny zákaz útočiť na spojenecké letectvo. Pasivita počas spojeneckého náletu na továreň Apollo 16. júna 1944 však vyvolala nevôľu u nemeckých činiteľov a pilotom boli adresované urážky a poznámky o zbabelosti. Pri nasledovnom poplachu dňa 26. júna 1944 a hlásení bombardovacieho zväzu v oblasti Bratislavy, zástupca veliteľa pohotovostnej letky npor. let. J. Puškár v snahe odpovedať na tieto obvinenia dal rozkaz k štartu ôsmich Bf-109 G-6. V nasledovnom boji sa podarilo rtk. G. Langovi zostreliť B-24 Liberator a rtk. R. Božikovi poškodiť B-17 Flying Fortress. V strete so stíhacou eskortou USAF však zahynuli traja piloti Pohotovostnej letky (npor. let. J. Puškár, rtk. G. Lang a rtk. Š. Jambor). Zvk. P. Zeleňák utrpel ťažké zranenia pri núdzovom pristátí. Okrem troch zničených boli ťažko poškodené 4 lietadlá Bf 109 G-6 čím pohotovostná letka fakticky stratila bojaschopnosť.
Piloti hotovostného roja / pohotovostnej letky
zvk. rtm. František Cyprich – veliteľ (20.8.1943 – 8.11.1943)
npor. let. Vladimír Kriško – veliteľ (8.11.1943 – jún 1944)
npor. let. Juraj Puškár – zástupca veliteľa (31.1.1944-26.6.1944)
čtk. Rudolf Božík
zvk. František Brezina
čtk. Karol Geletko
rtk. rtm. František Hanovec
rtk. Štefan Jambor
zvk. Izidor Kovárik
rtk. Augustín Kubovič
rtk. Gustáv Lang
rtk. Štefan Martiš
zvk. František Melicháč
rtk. Štefan Ocvirk
rtk. Rudolf Palatický
zvk. Ján Režňák
rtk. Ján Setvák
zvk. Jozef Štauder
zvk. Pavel Zeleňák
Straty pohotovostnej letky (26. jún 1944)
Juraj Puškár
Ráno osudného 26. júna 1944 bol nahlásený nepriateľský bombardovací zväz smerujúci do oblasti Bratislavy. Npor. let. J. Puškár vyštartoval z letiska Piešťany na Bf 109 G-6 biela 3 ako vedúci skupiny ôsmich stíhačov. Po vystúpaní nad americký bombardovací zväz do výšky 9500 m nariadil utvoriť útočnú bojovú zostavu, keďže dvojice boli od seba značne vzdialené. V tej chvíli sa však objavili aj americkí doprovodní stíhači na P-51 Mustang a napadli jeho číslo rtk. Š. Ocvirka. J. Puškár z prevýšenia zaútočil na skupinu Liberátorov B-24. Po útoku začal stúpať, v tej chvíli však bol napadnutý presilou amerických stíhačov. Horiaci Bf 109 G-6biela 3 dopadol na polia pri obci Horné Lovčice, npor. let. J. Puškár zahynul. Rtk. Š. Ocvirk pristál núdzovo s poškodeným lietadlom v Piešťanoch.
Gustáv Lang
Rtk. G. Lang štartoval 26. júna 1944 z letiska Piešťany ako veliteľ tretej dvojice spolu s rtk. K. Geletkom. Po nastúpaní nad nepriateľský zväz prišiel rozkaz k útoku. Rtk. G. Lang s rtk. K. Geletkom zaútočili na osamelo letiaci štvormotorový bombardér B-24 Liberator, ktorý pilotoval Lt. Lincoln E. Artz zo zostavy 459. bombardovacej perute 15. USAAF. Bombardér sa odlúčil od svojej formácie po útoku na rafinériu pri Viedni. Po útoku na bombardér bol rtk. G. Lang vzápätí napadnutý americkými stíhačmi, ich strely zasiahli priamo pilota. Bf 109 G-6 biela 10 sa zrútil pri obci Miloslav na Ostrove a rtk. G. Lang zahynul. Rtk. K. Geletko unikol americkým stíhačom a pristál s nepoškodeným lietadlom v Piešťanoch. Ťažko zasiahnutý bombardér posádka opustila na padákoch, Lincoln E. Artz bol na zemi zadržaný hliadkou slovenskej finančnej stráže.
Štefan Jambor
Rtk. Š. Jambor vyštartoval na svoj posledný let 26.júna 1944 ako číslo rtk. J. Štaudera. Rovnako ako ostatní piloti skupiny bola aj táto dvojica krátko po prílete do operačného priestoru atakovaná americkými doprovodnými stíhačmi. Lietadlo Š. Jambora Bf 109 G-6 biela 4 bolo ťažko zasiahnuté a začalo horieť. Pilot opustil stroj na padáku, na zem však pristál mŕtvy. Udalosť dodnes nie je vyjasnená, uvádzajú sa dve verzie: zastrelenie americkými stíhačmi na padáku alebo poškodenie (roztrhnutie) padáka. Rtk. J. Štauder po naháňačke s američanmi núdzovo pristál s nefunkčným motorom pri Mohyle generála M. R. Štefánika v Ivánke pri Dunaji.